Založ si blog

Ako sa v blázinci nezblázniť

Koľajnice

Viem, mala by som namiesto slova blázinec použiť psychiatrická liečebňa, pretože to vyznieva dosť morbídne a urážlivo, zároveň však vo mne evokuje stav, v akom som sa tam dostala. Áno, zbláznila som sa. Prečo teraz opisovať nebudem. To by bol dlhý príbeh, navyše úplne mimo tejto témy. Na vysvetlenie napíšem len toľko, že sa vo mne všetko prevrátilo na ruby a môj rozum si začal žiť svoj vlastný život. Obrátil sa proti mne a rozhodol sa zničiť všetko, čím som bola. Presvedčil ma, že nie som hodná života a všetkým sa uľaví, keď tu už konečne nebudem. Viem, je to poriadna kravina, ale naša psychika je neriadená strela. Niekedy stačí jediná sekunda, chvíľkový skrat a bum bác, odrazu je z človeka blázon. Pardon, človek so psychiatrickou diagnózou.

V mrazivej októbrovej noci som sa odrazu ocitla na koľajniciach. Ako som sa tam dostala, si vôbec nepamätám. Viem len, že som chodila hore dolu, nohy sa mi podlamovali pri zakopávaní o podvaly a v hlave som mala neskutočný zmätok. Moje choré vnútro na mňa vrieskalo stále dookola:

„ Neopováž sa ísť domov! Zničila si im život! Nezaslúžiš si žiť! „

Poviete si, tá ženská musela zošalieť a nemýlite sa. Z inteligentnej, citlivej a milujúcej ženy sa odrazu stala troska túžiaca len po jedinom – po smrti.

Ľudská psychika je ako čínsky porcelán. Vymkne sa vám z rúk a pri dopade sa s veľkým rachotom rozbije na množstvo drobných úlomkov vašej duše. Pozliepať ju do pôvodného stavu je ako skladať puzzle. Chce to veľa času a najmä trpezlivosti. Nie každému sa to podarí.

Podľa toho, čo som sa neskôr dozvedela, som na koľajniciach strávila približne tri hodiny. Tiež sa čudujete, že sa mi nič nestalo? Nuž, niekedy je k nám osud nesmierne milostivý. Náhody vraj neexistujú ale úplnou náhodou, alebo rukou prozreteľnosti, bola akurát na trati výluka. Na najbližšej nákladnej stanici totiž presne v tom čase vykradli vagóny a tak som od života dostala druhú šancu. Šancu na život.

Po troch hodinách v mrazivej októbrovej noci sa v mojej hlave prebudil aspoň posledný, malý kúsoček zdravého rozumu. Odrazu som si spomenula na svoje deti. Vždy boli, sú aj budú to najvzácnejšie, najdrahšie a najkrajšie, čo mi život mohol dať. Neviete si ani len predstaviť moje zdesenie nad tým, čo som chcela urobiť. Odísť len tak bez rozlúčky, bez vysvetlenia. Ponechať ich napospas osudu. Urobiť z nich polosiroty. Zničiť im celý život. Najradšej by som sa v tej chvíli od hanby prepadla až do najtemnejšieho pekla.

„Musíš niečo urobiť! Preboha, rob niečo! „ – vrešťalo na mňa vlastné vnútro.

A tak som zavolala najmladšiemu bratovi, aby pre mňa prišiel. Domov som však v tom stave ísť nemohla.

„ Odvez ma do blázinca! – zavelila som odhodlane.

O tom ale nechcel ani počuť. Presviedčal ma, že nie som nijaký blázon, že tam nepatrím, že až tam skutočne scvoknem.

„ Pozri, ak ma teraz odvezieš domov, raz sa sem, skôr či neskôr, vrátim. Viem to. Cítim to. Moja hlava je chorá, veľmi chorá a robí si so mnou, čo chce. Chceš ma mať na svedomí? „ – nenechala som sa odbiť.

Odkiaľ sa odrazu vo mne vzalo toľko odhodlania, dodnes netuším. Už len samotné slovo blázinec vo mne vždy vyvolávalo hrôzu. Jediné možné vysvetlenie vidím v obrovskej sile materinskej lásky. Nechcela som umrieť. Chcela som žiť. Žiť pre svoje milované deti. To len chorá myseľ sa rozhodla proti mojej vôli, takže som nevyhnutne potrebovala odbornú pomoc a izoláciu minimálne dovtedy, kým tej mojej hlave nedáme jasne najavo, kto rozhoduje o mojom živote.

Nuž a tak som v jedno mrazivé, októbrové ráno ocitla v blázinci. Pardon, v psychiatrickej liečebni.

 

Viac zase na budúce.

Ako sa v blázinci nezblázniť – 19. kapitola

20.05.2019

Otrava kyslíkom Konečne som mohla zo seba zhodiť ten príšerný, erárny mundúr, ktorý mal už svoje dobré roky dávno za sebou. Dokonca mi vrátili všetky osobné veci. Nie žeby ich bolo veľa, viac »

Keď ho proste miluješ

19.05.2019

Keď ho proste miluješ, žiadne prekážky nie sú nezdolaťeľné. Svoje by o tom vedeli dlho rozprávať Maroš Bauer a Vratko Boleslavský z Detvy. A koho, respektíve čo, vlastne tak veľmi milujú? viac »

Ako sa v blázinci nezblázniť – 18. kapitola

17.05.2019

Rozlúčka Ráno začalo rovnako ako všetky rána v blázinci. Budíček, teplomer, hygiena, cigareta na fajčiari, o siedmej raňajky. Pri stole chýbala Viktorka. Jej stav po elekrošokoch stále nebol viac »

AUSTRIA-POLITICS/

Rakúska vládna kríza: K videu z Ibizy viedla cesta ako zo zlého filmu

21.05.2019 09:30

Kto nastražil pascu, do ktorej sa nechal vlákať vodca rakúskej radikálne pravicovej FPÖ Heinz-Christian Strache, stále nie je známe.

Automobilka, práca, Volkswagen

V priemyselných častiach Slovenska už nemá kto pracovať

21.05.2019 09:00

Dlhodobým problémom je to, že v rozvinutých regiónoch už nemá kto pracovať a v zaostalejších častiach nie je cestná infraštruktúra. Firmy to riešia aj cudzincami.

Marian Kočner

V kauze zmenky posudok z Baskicka. Obhajoba nechce výsluch Petra Tótha

21.05.2019 08:46

Firma Mariana Kočnera o zmenkách tvrdí, že sú pravé a dokazovať to má posudok zo zahraničia.

Nový Zéland

Muža podozrivého z útokov na mešity v meste Christchursch obvinili z terorizmu

21.05.2019 08:33

Počas marcových útokov na mešity zahynulo 51 ľudí.

kuricovatomalova

Padáme na dno, potom dvíhame sa z popola, akoby naša viera nikdy silná nebola, akoby až vtedy zachcelo sa nám opäť žiť. Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 68165x
Priemerná čítanosť článkov: 821x

Autor blogu

Kategórie