Do môjho malého, útulného obchodíka s názvom „ Všetko sa dá kúpiť „, vošla mladá, krásna žena. Vyžaroval z nej zvláštny hlboký smútok. Nemala oči vyplakané, opuchnuté od prebdených nocí, zato však mala v očiach prázdno. Tak hlboké ako jej bolesť ukrývaná pred svetom. Odetá v čiernych šatách, siahajúcich takmer až k zemi, pôsobila tak, akoby ani nebola z tohto storočia. Bola ako éterická bytosť z Gréckych bájí. Usmiala sa na mňa cez slzy zahalené závojom a hlasom nežným ako zamat sa mi prihovorila.
„Dobrý deň. Prajem. Nad dverami máte názov „ Všetko sa dá kúpiť „. Smiem sa opýtať prečo? Všetko sa predsa kúpiť nedá. „
„ Ale dá. Samozrejme, že u nás sa dá kúpiť všetko. Ako ste prišli na to, že nie? „ opýtala som sa čo najnežnejšie , aby som túto éterickú, smutnú bytosť neranila. Po mojej otázke sa mi zamyslene zahľadela do očí, posmutnela a takmer šeptom prehovorila:
„ Nehnevajte sa na mňa, prosím, nechcem vám brať ilúzie, ale musím oponovať. Šťastie sa kúpiť predsa nedá. A nielen u vás. Nedá sa kúpiť vôbec. Keby sa to tak dalo. Hneď by som si kúpila aspoň malinkú omrvinku, nech by to stálo čokoľvek. Mne už však šťastie nemôže vkročiť do života. “
V tej chvíli ako dohovorila, zaleskli sa tej krásnej žene v očiach slzy hlbokého, nekonečného smútku. Bolo zjavné, že svoje nešťastie netúži rozoberať. Zrejme ani nemala potrebu čosi kupovať. Asi len potrebovala s niekým prehodiť pár slov, aby ju jej vnútorná bolesť nezadusila. Tak veľmi ma tá žena zabolela pri srdci, až som mala pocit, že som na doraz stiahnutá v korzete. Kiežby som jej mohla z pliec odňať aspoň polovicu jej trápenia. Pozrela som von oknom a pri výklade som zazrela malé, biedne oblečené, rómske dievčatko. Jednoznačne pochádzala z rodiny, v ktorej bola o peniaze veľká núdza. Krásnymi čiernymi očičkami hladilo ručne vyrobenú handrovú bábiku. Videla som v jej nežnej detskej tváričke, ako si už s ňou v duchu líha večer do postieľky, aby jej postrážila sníčky. V tej chvíli som dostala nápad.
„ Vravíte, žeby ste si potrebovali kúpiť aspoň omrvinku šťastia? Myslím, žeby som vám s tým dokázala pomôcť. „ povedala som a potmehúdsky som sa usmiala. Žena na mňa prekvapene pozrela.
„ Pomôcť? Robíte si zo mňa srandu? To nie je veľmi ohľaduplné. „ povedala rozladene.
„ Nerobím si nijaké žarty. Myslím to smrteľne vážne. Pozrite sa von oknom. Vidíte to dievčatko, ktoré túžobne hladká očami handrovú bábiku vo výklade? Čo keby ste mu ju kúpili a darovali. Určite to vaše problémy nevyrieši, ale tomu dievčatku, by ste splnili sen. Možno jediný, aký vo svojom skromnom živote má, „ odpovedala som najnežnejšie ako som len vedela.
Žena sa vážne zamyslela. Hodnú chvíľu pozerala von oknom na to dievčatko, paralyzované obyčajnou handrovou bábikou.
„ Môžete mi ju naúčtovať, ale presne tú z výkladu. Hneď som späť. Ďakujem, „ povedala odhodlane a vybehla pred obchod. Chytila to malé dievčatko za ruku, sklonila sa k nej, čosi jej pošepkala a spoločne vošli do obchodu. Bolo vidieť, že sa dievčatko hanbí. Skromne klopilo očká k zemi a čakalo, čo sa bude diať. Ja som medzi tým vybrala bábiku z výkladu a naúčtovala som ju.
„ Mám vám ju aj zabaliť? „ opýtala som sa.
„ To nebude potrebné. Však zlatko? „ povedala žena, usmiala sa na dievčatko a pohladila ju po krásnych, kučeravých vláskoch. Vzala bábiku, sklonila sa a vložila jej bábiku do rúk.
„ Pozri srdiečko, táto krásna bábika je odteraz len tvoja. Bude na teba dávať pozor a vždy, keď ti bude smutno, bude pri tebe, aby ti vrátila úsmev na tvoju krásnu tváričku, “ povedala.
Dievčatko sa nezmohlo ani na slovo. Objalo pevne túto smutnú ženu a začalo dojatím srdcervúco plakať. Bolo nádherné sledovať dve duše, ktorým sa slzy dojatia rynuli z očí ako neskrotný vodopád. Až z toho zvlhli aj tie moje. Toto úžasné divadlo trvalo hodnú chvíľu. Odrazu sa dievčatko zhlboka nadýchlo a pomedzi vzlyky vykríklo smerom k žene:
„ Ľúbim ťa! „
Žena ju vrúcne objala a čosi jej zašepkala do ucha. Potom sa otočila ku mne, nádherne sa usmiala a nežným hlasom dodala.
„ Mali ste pravdu. Aj šťastie sa dá kúpiť. Nie však tak ako si to väčšinou predstavujeme. Ďakujem vám z celého srdca za ten prenádherný, naplňujúci pocit šťastia, ktorý ste mi ponúkli. Sľubujem, že nezabudnem na to, ako sa šťastie kupuje. „
V tej chvíli som cítila rovnaký, povznášajúci pocit ako ona. Podarilo sa mi predať poriadny kus šťastíčka a potešiť dve smutné, krehké dušičky.
Odteraz už budem v mojom malom, útulnom obchodíku predávať jedine šťastie, ako pridanú hodnotu tým, ktorí to potrebujú. A čo vy? Čo budete vo svojom obchode predávať?