Nesmierne ma fascinujú dnešné technické vymoženosti. Možno je to práve tým, že som technický antitalent a väčšine absolútne nerozumiem. Preto mi často vyráža dych myšlienka, ako mohol, toto alebo tamto, niekto vymyslieť, zostrojiť, prešpekulovať do najmenších podrobností. Keďže som človek, viac menej, pokrokový, nezatracujem technický vývoj. Doba, rovnako ako technológie, napredujú raketovou rýchlosťou a zastaviť to, už asi nejde. Či je to dobre alebo zle, ťažko povedať. Každá minca má dve strany.
Vezmime si napríklad taký fotoshop. Ak sa nám fotografia nepodarí práve najlepšie, môžeme si ju, vďaka tomuto technickému výdobytku, poupravovať do želanej podoby. Nestratíme tak neopakovateľný záber, ktorému len nevyšli výrazné farby, prípadne bol príliš tmavý…
Druhou stranou mince fotoshopu je optická ilúzia. Úmyselne vytvárame falošnú krásu, ktorá s tou prirodzenou nemá absolútne nič spoločné. Vylepšujeme, upravujeme, pretvárame vlastné tváre na obrázkoch, ktorými sa chválime na sociálnych sieťach, len aby sme vytvorili ilúziu dokonalosti. Podobný fotoshop používame aj na naše životy. Naštylizované obrázky prchavého, falošného šťastia zahlcujú internet. Predbiehame sa vo vytváraní optických ilúzií raja na zemi, a pritom si neuvedomujeme, ako tým ničíme nielen svoje šťastie ale aj šťastie iných.
Máte pocit, že príliš dramatizujem? Ja si myslím, že ani nie. Vytváraním falošných ilúzií sa okrádame o drahocenný čas, ktorý by sme mohli využiť na tvorbu skutočných hodnôt, ozajstného šťastia. Zabúdame naplno žiť a ponárame sa čoraz hlbšie do bahna vlastných fatamorgán, pričom nám život preteká pomedzi prsty. Čo sa týka ostatných, áno, aj im ubližujeme fejkovými fotkami, príbehmi, životmi. My ľudia sme veľmi čudné tvory. Neustále sa musíme vo všetkom porovnávať kto je v čom lepší, kto je krajší, múdrejší, bohatší, úspešnejší, šťastnejší. Preto mnohí, pri sledovaní falošných ilúzií životov, upadajú do depresií z nedokonalosti vlastnej existencie. Strácajú sa v obrázkových fejkoch, plačúcI nad tým, čo všetko nemajú.
Vykašlime sa na fotoshopy imaginárnych životov a začnime skutočne žiť. Veď aj keď mám krivý nos, odstávajúce uši, malé prsia či kilá navyše, slnko neprestane každé ráno vychádzať nad obzor. To, že nemám vilu s bazénom, drahé auto, nabité bankové konto predsa nezastaví rotáciu zeme a tiež to neznamená, že mám menej ako iný. Prečo? Pretože šťastie nie sú prikrášlené obrázky, príbehy, životy….
Šťastie sú tie malé, prchavé okamihy všedných dní, ktorých máme dennodenne po ruke mnoho. Že ich nevidíte? Skúste si pozrieť východ slnka namiesto prikrášlených fotografií. Namiesto sledovania cudzích životov, vybehnite na kopec, vykričte sa z plných pľúc a naplno precíťte život, ktorý vám pulzuje až v spánkoch. Toto, a milióny iných maličkostí, je úžasná, životodárna realita.
Žiadny fejk, žiadny fotoshop ale život sám.