V sladkom opojení ti nebadane dušu ukradne

sťa morská panna, čo už mnohých skántrila,

v jej hriešnom náručí nezbadáš, ako telo tvoje chradne, veď túžba jej je skazonosne márnivá.

Vznášaš sa vo vidinách snov a túžob svojich,

realita sa ti v jej pekelnom náručí stráca,

neuvedomujúc si, že prichádzaš o posledných priateľov tvojich,

nevidiac, že práve táto panna je najväčší zradca.

Podpísal si s diablom temné zmluvy a teraz peklom žeravým kráčaš bosky,

tú pannu faloše nesieš sťa Žid archu úmluvy,

vášnivo prijímaš jej vraždiace bozky.

No po sladkom mámení príde vytriezvenie

a ty pochopíš, že niet viac cesty späť.

S peklom nedá dohodnúť si uzmierenie,

keď v duši tvojej už koluje smrtonosný jed.

Tak povedz mi, čo ducha tvojho ešte spasí,

ako vytrhnúť ťa tej príšere z moci?

Čo oheň pekelný vo vnútri tvojom zhasí,

keď túžbou po tej panne prebúdzaš sa v noci?

Nie, duša tvoja nedá sa viac spasiť,

keď oddal si sa tej falošnej slasti.

Môžme sa hoc aj do úmoru snažiť,

keď ty už zvíjaš sa v tom žeravom chrastí.

Falošnou nádejou, vidinou raja,

zmámila tvoju dušu krehkú, čistú.

Teraz po kúskoch si tvoje vnútro krája

a smrť už v jej krutom náručí máš istú.

A nám ostanú iba oči uplakané,

duše utrápené tvojim koncom hrozným.

Tak rada zmenila by som, čo ti bolo dané,

keď podpísal si zmluvu s tým peklom desným.