Sme tu, aj nie sme.
Žijeme aj umierame.
Sme živí a predsa mŕtvi skôr,
ako vydýchneme naposledy.
Och, aký trápny paradox.
A stále nemáme dosť
sklamaní či poloprávd.
Ťaháme to ďalej,
ako koník s klapkami na očiach.
Vyhovárame sa na vlastný strach
zo života.
Sme tu aj nie sme.
Kde je pravda ukrytá,
a kde lož???
Len ma,
prosím,
Pane nepolož
na oltár tvojich snov.
Nie, modliť sa k Tebe nebudem,
nebudem prosiť ani zúfať,
veď Ty vieš, že dovolím si
aspoň
dúfať,
że nás miluješ.
Autor: Jana Kuricová