Bože, človek, či si len hlúpy,
keď za pár drobných si ťa kúpi
kantiléna dnešnej doby.
Do hlavy si dáš vbíjať skoby
za pár šutrov mizerných.
Povedz, kedy si stratil vieru v seba?
Prečo máš pocit, že ti veľa treba,
že bez slávy, bohatsta či moci
nemôžeš spávať celé noci,
hoci, v podstate nechýba ti nič.
Sám na seba si pletieš bič
ostrými tŕňmi pretkaný.
Nehľadíš, čo zostane za nami,
len seba vidíš ako mocipána.
Chamtivosť ťa do temnôt vháňa
a kradne všetko, čím si bol.
Vari si tak ľahko zabudol
ako chutí vôňa mamy?
Ako láska zmysly mámi,
pomoc druhým ako blaží?
To naozaj máš všetko v paži
pre pár šutrov mizerných?