Hlavne už nepíš,
veď Boh nečíta tvoje riadky,
len tvoju dušu,
skutky,
úmysly.
Život je veru príliš krátky
na v slovách skryté nezmysly.
Vykašli sa už na argumenty,
nenechaj svoje ego rásť,
veď aj tak to vieš iba ty,
že vzácnejší je samorast.
Nebuď ovcou,
čo hlavu skláňa k zemi,
pre kúsok trávy zelenej,
radšej ostaň v tomto svete nemý
a vo vlastnom tichu pookrej.
Nepíš už o tom,
že to vidíš inak,
nik nemá tvoj vlastný zrak,
nechaj ich si svoj život míňať,
veď možno je všetko naopak.
Tak nepíš už, že je ti to ľúto,
hoc slza v dlani páli ako plamene,
nech si kľudne vravia, že je to len hlúposť,
nakoniec vždy samy seba zaprieme.