Rozhrešenie

5. apríla 2019, kuricovatomalova, Poézia

Prečo mi núkaš rozhrešenie?

Veď netušíš kam moja cesta vedie,

či nenapácham ešte hriechov veľa.

 

Hoc darmo by som byť svätou chcela,

aj ja som len obyčajný človek.

Radšej ma k vedomiu doveď,

 

k poznaniu toho, čo vidieť nemôžeme.

Vyzraď mi tajomstvá matky Zeme

aj večnosti, tam kdesi v nebesiach.

 

Povedz, z čoho vzniká strach,

ľudská závisť, zloba, ničota?

Prečo nám smútok vnútro omotá

 

tak, že nevládzeme kráčať ďalej?

Prečo v nás dokáže umrieť nádej

aj viera v človeka?

 

Povedz, čo je vlastne tá pravda odveká

a o čo sa má oprieť ľudská duša,

keď ju sám Diabol z pekla skúša

a vyššia moc už na ňu kašle?

 

Prečo nám núkaš rozhrešenie,

keď netušíš, čo nás vedie

k ničote, zlobe, závisti?