s Malinami nastoknutými na Prstoch
Každý deň sa stretávame s láskou aj nenávisťou, radosťou aj smútkom, šťastím aj nešťastím, s dobrom aj zlom. Vieme o živote svoje a predsa sa vždy nájde niekto, kto nám svojimi myšlienkami, slovami dokáže otvárať oči aj srdcia dokorán.
Život, vo všetkých jeho farbách a skupenstvách, podaný s ľahkosťou vtáčieho pierka a jazykom nielen nežným, ale aj ostrým ako britva. Presne taká je zbierka poézie „ s Malinami nastoknutými na Prstoch „ od Miroslava Dávida.
Milujem poéziu a čítam takmer všetko, čo sa mi dostane pod ruky, ale nie všetko vo mne zarezonuje na dlhý čas. Tým samozrejme nechcem povedať, žeby som nejaké verše zatracovala. To absolútne nie. S poéziou je to však rovnaké ako so všetkým v našom živote. Niečo sa do nášho podvedomia vryje na veky a niečo v nás odznie s posledným slovom v poslednej vete. To však neznamená, že línie, ktoré naše podvedomie opúšťajú, sú v konečnom dôsledku bezvýznamné. Oni sú len jednoducho nepodstatné pre naše osobné vnútorné nastavenie. Pre niekoho iného môžu byť životne dôležité. Preto nijaké dielo nezatracujem. Všetko, čo dokáže pomôcť aspoň jednému človeku, má svoj zmysel a svoju cenu.
Pre mňa osobne má veľkú cenu, okrem iných autorov, poézia Miroslava Dávida. Je to majster slovenskej ľúbostnej poézie. Dokonca získal Cenu za nežnosť, ktorá mu právom patrí. Jeho ľúbostné verše v mužskom aj ženskom rode sú presne tou tajomnou, rajskou záhradou po akej túžime takmer všetci. Tie básne sa proste nedajú nemilovať. Na druhej strane verše o živote, o svete, o nás sú mierené úplne presne s ostrosťou Excalibra.
Čo dodať na záver? Ak máte radi plnohodnotnú poéziu podanú s nehou a vášňou zároveň, určite siahnite po zbierke básní “ s Malinami nastoknutými na Prstoch „.