Na ostrí noža balansujem bosá,
vždy, keď sa mi zjavíš v snoch,
na tvári z očí napadaná rosa
nezmyje vinu za nás dvoch.
Na ostrí noža spomienky mi krája,
sila, čo mocnejšia je ako Boh.
Už je len jeden, tam kde boli dvaja,
teraz už hriechy nesie za oboch.
Na ostrí noža svätská láska bodá,
odkrajuje si sústo po súste,
rodná krv nie je kalná voda,
tak mi tú bolesť odpusťte.
Na ostrí noža vydupávam bosky
šialený kankán v rytme feroce,
život sa láme ako spráchnivené dosky
a Boh sa prizerá bezmocne.
Na ostrí noža balansujem bosá,
vždy, keď sa mi zjavíš v snoch,
na tvári z očí napadaná rosa
nezmyje vinu za nás dvoch.