V začarovanom kruhu pocitov
blúdim ako zatúlaná ovečka.
Jeden za druhým sa vo mne mihotajú
ako útržky vytrhnutých strán kníh.
Tu sa mihla Trojruža, tam starý mních,
a ja, stratená v tých obrazoch,
hľadám aspoň jeden záchytný bod.
Hľadám teba.
Tak kde si?
Povedz, prečo Ťa neviem nájsť?
Azda aj teba premkol mráz
v bludisku vlastných pocitov?
Vari si sa aj ty ocitol
v začarovanom kruhu fatamorgán?
Ostáva mi len uveriť, že ten orkán v nás,
spojí naše nežné dlane,
raz navzájom si šancu dáme
a naše duše prepletú sa ako korene.