Vedela som, že raz prídeš,
hoci všetci tvrdili, že nie,
ale žena proste vie,
tá nikdy veriť neprestane,
že raz sa aj tak zázrak stane
a vyplní jej krehké dlane
batôžtek plný života.
Vtedy sa jej hlava zamotá,
podlomia sa jej kolená.
Tá chvíľa pre ňu znamená
celučičký svet.
Odrazu už žiadnych smútkov niet,
už žiadne včera
iba dnes.
Utíchne búrka,
spieva les,
zastane tikot hodín veži
a láska do nej nasneží,
až vytvorí záveje materinskej nehy.
Razomcitom plnia sa jej brehy
ako Níl v období dažďov.
Od tej chvíle bude každučičkou každou
bunkou svojho tela
v tom batôžteku uchovaná celá
až na veky
Amen.