V krajine tieňov nežijú otroci,
spútaní jarmom života.
Tam už len ťažká clivota
vyhrýza diery do nášho času,
ktorý tiká, tiká, tiká.
V krajine tieňov už len melódia tichá
kolíše spomienky vo svojom náručí
a studený mramor zúročí
všetky naše viny.
Tak skúsme byť aspoň trochu iní
skôr ,
ako zasype nás kopec hliny,
nech nemusia sa cítiť vinní tí,
ktorí v krajine tieňov zapaľujú sviece.