Naozaj je umenie krása nevídaná?
Vari ozaj je tá starodávna dáma
bránou do neba?
Nie, dnes je to už len potreba
pre rastúce ego človeka
a pre mince cinkajúce na účet.
Učí nás k vlastnej neúcte,
k rúhačstvu,
a túžbe po sláve.
Tiež som už mala na mále,
ale kašlem na tento svet zhýralý.
Poberiem sa, pekne pomaly
tam, odkiaľ som prišla.
Radšej ako mŕtva, živšia,
s klapkami na očiach
a srdcom v brnení.
Nikto z nás nechce byť ranený
a pritom ráňame iných deň čo deň.
Tak zapaľujte pochodeň,
podpáľte hranicu,
na ktorej stojím.
Nie, smrti sa nebojím,
bojím sa jedine ľudí.
Bojím sa toho,
čo každý sám v sebe budí,
bojím sa ľudskej zášti
aj jej milosti.
Daj bože, nech sa oprostím
od druhu homosapiens.
Ja viem,
iba najsilnejší prežije,