Už prišla
Búcha
Trieska,
Kope do dverí
akoby išlo o život
a mňa chytá príšerná panika,
ako keď vás v noci naháňa
šialenec.
Bežím,
sotva lapám dych,
srdce bije na poplach
až kdesi v spákoch
a celé vnútro je zomknuté
v príšernom kŕči.
Cítim,
že ma dostane.
Opäť.
Tak ako vždy,
nepodarí sa mi ubrániť
ťažobe vlastnej
mysle.
Už nebúcha,
netrieska,
nekope do dverí.
Rezignovala som
a tak si pekne pomaly,
s pôžitkom sadistu
otvára dvere
do môjho vnútra a
pohodlne sa usádza,
akoby už nikdy nemala odísť.
Mám strach.
Bojím sa,
či v sebe opäť nájdem silu,
poslať ju do horúcich pekiel.