Na čo sa tu všetci vlastne hráme?
Aký prelud to naháňame stále?
Vedieme nezmyselné vojny
kto je, či nie je v práve
pre absurdné banality života.
Bože, ako ľahko nám pýcha hlavy zamotá
a život,
ten prchavý okamih,
nám zatiaľ nenápadne ukrajuje z času.
Prečo nechceme vidieť všeobjímajúcu krásu
ukrytú v hĺbke duše človeka,
ktorá pomaličky preteká
v každom z nás.
Nik by nemal premrhať svoj čas,
lebo po každom tu stopa ostáva
a nie je jedno,
či večná bude a či len prchavá.