V prievane tvojich slov
strácam súvislosti.
Vravíš, že všetko je presne tak
ako má byť,
no ja darmo hľadám niť,
darmo skúšam nájsť
zmysel tvojich slov.
Vari si zabudol,
čo sa stalo?
Nie, nebolo toho málo,
bolo toho na jeden život
priveľa.
Viem, poslal si mi nejedného priateľa,
ktorý ma ťahal zo dna,
ale
naozaj som nebola hodna
tvojho odpustenia?
Vravíš, že ma len skúšaš,
koľko vydržím?
Nuž, asi viac,
než je váha mojich vín,
viac ako by som kedy chcela.
Tak povedz,
prečo je čierna tam,
kde bola biela
a prečo si si vybral
práve mňa?
Aby vytiekla slza posledná
vo veršoch básnika?
A človek si pomaly privyká
na tvoje čudné hry.
Poslední budú prví
a prví poslední.