A čo teda sú, keď ničia životy bezbranným deťom? Že sú chorí a nemôžu za to? Ok ale aj psychopatický vrahovia sú v podstate chorí, tiež za to v podstate nemôžu, takže ich necháme slobodne pobehovať po uliciach napĺňať si svoje potreby? Veď žijeme v demokracii a všetci máme rovnaké práva. A kde sú práva bezbranného dieťaťa? Ideme brániť pedofilov a všetkých iných úchylákov na úkor vlastných detí, len preto lebo si slovo demokracia vysvetľujeme rovnako zvrátene ako oni? Kam to, dočerta, spejeme?
Kiežby človek, ktorý napísal, že pedofili nie sú zločinci, nikdy nezažil zneužitie vlastného dieťaťa. Nikto, kto niečo podobné nezažil na vlastnej koži, si nedokáže ani len predstaviť to peklo, v ktorom zneužívané deti ostávajú až do konca života. Tie pocity hanby, viny, hnusu s dušou rozbitou na miliardy mikročastíc, ktoré už nikdy nikto nepozliepa späť. Je mi na zvracanie z tohto zvrhlého sveta, kde už detská duša nemá nijakú hodnotu a kde sa úchylky stavajú na piedestál demokracie.
Ideme lamentovať nad tým, aký sú chudáci pedofili utláčaní, zavrhovaní, ponižovaní a čo ich obete? Kto napíše článok o tom, ako veľmi trpí zneužívaná detská duša? Kto napíše ako rozpoznať príznaky zneužívaného dieťaťa? Kto napíše ako a kde takéto deti nájdu pomoc? Dnes už nik. Veď na čo, keď na prvom mieste sú práva pedofila, ktorý chudák trpí pre svoju úchylku. Jemu treba v prvom rade pomôcť lebo on za to predsa nemôže.
Aby ste mali aspoň minimálny obraz o tom, čo sa častokrát deje za zatvorenými dverami, no najmä s dušou človeka, ktorý bol v detstve zneužívaný, pripájam osobné priznanie ženy, ktorá s tým bude musieť žiť celý život.
Autorka nasledujúceho príspevku :
Neullior Aeternum
https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&url=https://m.facebook.com/neullioraeternum/&ved=2ahUKEwjg2JW69afjAhWhoVwKHRzMBScQFjACegQIAhAB&usg=AOvVaw0z5DpTR64lWivC9dKKFfR2
POĎME SI POVEDAŤ NIEČO O ZÚFALSTVE po výroku “ Pedofília nie je zneužívanie detí.“
Zúfalstvo je, keď vás niekto surovo znásilňuje sedem rokov a nikto s tým nič nerobí, pretože nikto nie je ochotný Vlastne je zúfalstvo, keď sa na to prizerajú vaši najbližší, vedia o tom, ale tiež nie sú ochotní s tým nič robiť, pretože vy vlastne ani nie ste ich dieťa a možno to časom prejde. Zúfalstvo je, keď sa s tým rozhodnete niečo urobiť, ale ono nie je dostatok dôkazov, pretože ste neprišli priamo po znásilnení na políciu. Nie to teda (vraj!) riešiteľné, ak prídete po ôsmych rokoch odhodlávania sa a prehovárania si do duše, zatiaľ čo ste tých sedem rokov ležali pod skurvencom, ktorý vám ukradol sny, detstvo a smiech. Je zúfalstvo, keď nemá kto chrániť sedemročné deti pred znásilnením. Opakovaným znásilnením. Máte na tele zimomriavky? Kľudne majte, ja to budem opakovať ešte tisíckrát. Nie preto, že by som nebola vyrovnaná so svojim životom, či osudom, ale preto, že za tie decká, ako som ja, nemá kto kričať. A osudy deciek, ktoré sa zrazu plné strachu krčia v kúte, sú v rukách tých, ktorí pri tom nikdy neboli a zrazu do toho vidia najviac. Zúfalstvo je, keď vás vedie kriminálka ku gynekológovi a stoja nad vami, ako dvaja anjeli strážni, aby sa náhodou nesfalšoval žiadny verdikt. Zúfalstvo je, keď sa dozviete, že vo vašich rukách skončil iný „lekársky verdikt“, ako v rukách kriminálnych odborníkov. Zúfalstvo je, keď z vás pol roka robia cvoka a volajú vás na opätovnú rekogníciu, aby ste ich uistili, že vy viete, kto vám ukradol detstvo. A ak by ste sa náhodou nepomýlili, tak vás predvolajú každý týždeň na výsluch, ktorý si budú zaznamenávať na kameru a potom vám oznámia po troch hodinách, že ju zabudli zapnúť a teda to odložíme. Vlastne je zúfalstvo to, že aj po troch rokoch riešenia tejto situácie sa nemusel „zlodej“ dostaviť na výsluch, na liečenie, ba dokonca sa nemusel ani na chvíľu báť o svoj pohodlný život. Dnes sedí u nás v kuchyni a pije kávu. Nie z mojej šálky, ale ak by ju pil z mojej šálky, tak by sa mi, myslím, že rebrá rozleteli na miliardu častíc. Odpustila som sama sebe, že mu nedokážem odpustiť. Ale to je v poriadku, tak možno raz pred nebeskou bránou. Možno. A tie decká, ktoré sa neodkážu ani postaviť na nohy …za tie bude kričať kto? Tí, ktorí nie sú schopní odsúdiť tie hyeny, ktoré si potrebuj honiť ego nad bezmocnosťou tvora, ktorý je výrazne slabší? Tak to potom tlieskam. Tlieskam všektým. A dokonca sa vo svojom potlesku aj postavím, keď prestane byť pedofília tak tabuizovaná téma .. pretože ide o životy, pretože ide o generácie. Teda vlastne by sa nemal čudovať nikto, ak to dievča o dva domy od vás spácha samovraždu, alebo niekoho zabije. Je to úplne v pohode a odpustiteľné, pretože niekto zabil ju už dávno.
….
Uverejnené so súhlasom autorky.