Poďme si dvíhať vlastné egá,
až celkom hore k nebesám,
veď iba to nám k šťastiu treba,
nech ľudská pýcha zaplesá.
Pochváľme všetko bezdôvodne,
len nech sa nám to vráti späť,
čo na tom, že to nie je vhodné,
ľudskú pýchu predsa nevidieť.
Tak podporme sa v našom bytí,
veď kritík je tu viac než dosť.
Dnes nebudeme predsa skrytí
v ulite nebu pre radosť.
Nuž, budujme si egá spolu,
nech všetci naraz rastieme.
Veď chceme predsa prerásť horu
a nie sa ukryť do zeme.
Postavme pomník vlastnej pýche
a klaňajme sa jej ostošesť,
nech slová, na mohyle vryté
skúsia zachrániť našu česť.
Poďme si teda škrabkať kožu,
no hlavne po srsti, nie naopak
a potom nám už všetci môžu..
Ego je sviňa, veru tak.