Nechce sa mi básniť o kvetoch na lúkach,
keď z každej škáry závisť vykúka
a zloba opľúva krídla anjelov.
Tak nech je to pekne čierne na bielom,
bez zásterky či bez príkras,
že všetku krásu berie ďas
rukami zhýralého homosapiens.
Snáď to náš pán tam hore prežije
hoc pálime na hranici jeho sny.
Bože, aký sme len strašne bezbožní,
keď kľačiac na kolenách pľujeme na teba.