Rozbitý život polepím si opäť,
zalejem láskou všetky trhliny,
nech neostanem navždy smutná obeť
osudu, ktorý nie je bez viny.
Každučké ráno uvarím kávu,
namiesto cukru pridám úsmevy,
vypijem do dna náladu hravú,
oblečiem dušu svoju do nehy.
V počernej noci posčitujem hviezdy,
mesačnou žiarou umyjem si tvár,
nech vo mne navždy tichúčko hniezdi
nebeská láska, ktorú mi boh dal.
Aj s bolesťou, ktorá sa nestratí,
môže byť človek šťastný v objatí.