Vravíš, že už vieš, čo je to bolesť?
No tak mi teraz, prosím, povedz,
čo bolí viac?
To bohapusté prázdno v duši,
ktoré gniavi, žerie, dusí,
alebo chronicky známe hlasy v hlave,
ktoré ťa k sebe mámia práve
z temného sveta záhrobia?
Bolia viac brány pekla,
ktoré sa ti otvoria,
alebo prázdnota
na sto zámkov v tebe zamknutá?
Vravíš, že vieš, čo je to samota,
že už vieš, ako to bolí?
No tak mi povedz,
čím sme vlastne boli
a čím budeme,
keď prehrmí to ticho v nás?
Povedz, či dozrieme ako zlatý klas,
alebo nás blesky spália na poli?
Vravíš, že raz vraj všetko prebolí?
Takže mi ostáva už len súhlasiť.
Veď raz pretrhne sa každá niť
a keď doznie umieráčik na veži,
do rakvy nová nádej nasneží,
keď bolesť duše hlina prikryje.
Zem všetko vytiahne
a
zvyšky voda vymyje.