Už viem, čo ma držalo nad vodou,
keď som sa topila v bolesti,
vo zvratkoch vlastnej duše,
ktoré sa nedali stráviť,
pretože boli priťažkým sústom
pre tak malého človeka,
akým som bola,
a viem, že sa mi nebudeš smiať,
keď poviem, že to bola viera,
hoci som Ťa odmietala prijať,
uznať, že vôbec si
a urputne som sa bila do pŕs,
že si len obyčajný
výmysel,
prelud,
fatamorgána,
rozprávka pre tých,
ktorí nevyhnutne potrebujú veriť v happyend,
aby mohli umrieť v presvedčení,
že smrťou sa nič nekončí,
ale iba začína.
A predsa,
predsa dnes už viem,
že napriek mojej spupnosti
to bola práve viera,
viera v život a v nekonečnú silu lásky,
ktorá mi zachránila holý život,
rodinu, dušu, srdce
i poriadny kus človečiny vo mne,
a
samozrejme
dnes už viem,
že som v podstate vždy verila práve v Teba,
pretože život si Ty,
láska si Ty,
sila si Ty
a ten, kto tvrdí opak,
nevie to, čo ja už viem
a Ty vieš tiež,
že je jedno, aké prívlastky či mená dáme tomu, v čo veríme,
lebo viera, rovnako ako Ty,
je iba jedna.