Desia ma dnešné žabomyšie vojny,
jediná pravda do vín zaliata,
keď každý sa bráni slovnými bojmi,
sme ako odvrhnuté mláďatá.
Desia ma všetky rozpitvané slová,
prapodivná púšť hriechmi obsiata,
keď podstatou je zarezávať znova
do čerstvých rán ľudského prekliatia.
Desia ma pravdy vyrieknuté v zlobe,
jedom nasiakle, ostré hroty slov,
keď človek rád a s veľkou chuťou zobe
z posledných zvyškov ťažkých osudov.
Raz ostane po nás len vyprahnutá zem
preliata krvou mužov, detí, žien.