Budeš milovať svojho Boha
a nebudeš mať iných bohov,
ktorým by si sa klaňal.
Prepáč mi to, prosím,
ale tu niekde som sa opäť stratila,
pretože Ty vieš, že láska sa vynútiť nedá,
nie pod nátlakom,
nie na silu,
nie pod rúškom manipulácií
tvojich fanatických prisluhovačov.
A nebudeš mať iných bohov,
ktorým by si sa klaňal,
no ak si skutočne jediný,
je predsa nemožné mať iných bohov.
Možné je len dávať Ti iné mená,
inú podobu v našich mysliach, či životoch,
a tak sa opäť strácam,
presne tak ako vtedy,
keď som pochybovala o Tvojej
všeobjímajúcej láske,
pretože stále nedokážem pochopiť,
ako sa môžeš zhora pozerať na toľké utrpenie,
neprávosti,
či zverstvá tých, ktorých si stvoril na svoj obraz.
A áno, už viem, už si mi vysvetlil,
že si nám dal slobodnú vôľu
a teda nemôžeš zasahovať do našich skutkov,
no práve preto som teraz opäť zmätená.
Prepáč, ale skutočne ma nesmierne mätú
Tvoje rozporuplné rozhodnutia.
Teda, aby som Ti nekrivdila,
nie som si celkom istá, či sú skutočne Tvoje,
alebo si ich iba opäť človek prekrútil vo svoj prospech.
A viem, že vieš, že sa nerúham,
len hľadám,
neustále hľadám správne odpovede,
pretože ak si nám dal slobodnú vôľu
a teda nemôžeš zasahovať do našich rozhodnutí,
nemôžeš nám predsa prikazovať
„A budeš milovať svojho Boha!“,
pretože Ty veľmi dobre vieš,
že láska sa vynútiť nedá,
a nie je hriech ak ju človek necíti.
Hriechom je dešpekt, neúcta,
či pohŕdanie Tebou i človekom,
ale nie nedostatok lásky,
pretože takto si nás stvoril
a veľkoryso si nám dal možnosť voľby.
Preto, prepáč, možno sa mýlim,
ale nedokážem prijať „Tvoje“ rozporuplné príkazy a zákazy,
ktoré sa navzájom vylučujú.
Veď každý si predsa vie zrátať dve a dve,
tak mi to, prepáč,
lebo Ty jediný vieš, že sa nerúham,
že Tebou nepohŕdam,
len sa zamýšľam slobodnou mysľou,
ktorú si mi veľkoryso dal,
nad tým, čo sme z Teba urobili len preto,
aby sme ospravedlnili svoje skutky
a naplnili vlastné, zvrhlé chúťky
s populistickým heslom
„Za Boha, za národ!“
na perách.