Prepáč, synček, tento rok neprídem.
A nie, nie je to preto, lebo ten studený mramor, na ktorý Ti kladieme zapálené sviece, ma zakaždým pochová k Tebe do zeme.
Ty vieš, že napriek mojej ďalšej istej smrti, by som nemohla neprísť, no tento rok…tento rok naozaj neprídem a bude to prvýkrát, lenže…
Ja viem, že vieš, že napriek tomu budem s Tebou, pretože sme spolu neustále, pretože ja viem, že Tvoja duša nie je uväznená pod tou ťažkou, mramorovou platňou, a hoci mi môžu zakázať dať Ti hrejivý plamienok mojej lásky na hrob, nemôžu mi Ťa vytrhnúť z hrude. Nedokázala to ani smrť, ktorá mi Ťa vyrvala z náručia.
Preto Ťa prosím, synček, odpusť mi. Odpusť svojej milujúcej matke, že tento rok nepríde. Ja viem, mohla by som porušiť všetky zákazy, príkazy a nariadenia, pretože materinská láska je nepremožiteľná, lenže…
Lenže Ty si všade, kde sa pohnem. Si v každej mojej myšlienke, v každej jednej bunke môjho tela. Si vo mne. Si ja a ja som Ty a viem, že rovnako ako ja vieš, že je úplne jedno, kde zapálim plamienok mojej lásky k Tebe, ktorá aj tak nikdy nezhasla a nezhasne.
Tak mi to, prosím, prepáč, synček, ale tento rok určite neprídem, no budem v myšlienkach s Tebou rovnako ako každé ráno, keď začínam nový deň a rovnako ako každý jeden večer, keď sa ukladám na spánok.
Sľubujem, že sa medzi nami absolútne nič nezmení, pretože žiadne zákazy či príkazy mi Ťa nikdy nevytrhnú z hrude.
S nekonečnou láskou a úctou Tvoja mama