Kruh sa uzavrel
a všetko to,
čo bolo kedysi dôležité,
pre nás,
úplne obyčajných ľudí,
ostalo za pomyselnou čiarou tohto kruhu:
Blízkosť človeka,
spoločenstva,
objatia,
dotyky,
podania rúk,
taká tá úplne obyčajná človečina,
ktorá sa nedá kúpiť v e-shope,
ani precítiť cez sociálne siete,
presne tá vôňa človečiny,
bez ktorej chradneme
a prestávame žiť,
lebo toto
už nie je
život,
ale iba čakanie na smrť,
pretože človek…
človek potrebuje cítiť,
potrebuje tvoriť,
potrebuje dýchať
a lietať slobodne ako vták,
no…
Kruh sa uzavrel
a bubliny praskajú,
jedna po druhej,
aby duše našli pokoj v náručí Stvoriteľa.
Už iba zubatá si to užíva,
lebo sme jej rozviazali ruky
a kosu sme jej nabrúsili pekne na ostro,
a tak kosí jedna radosť,
akoby žala obilie
v prospech nás všetkých.
A kruh sa uzavrel,
presne tak
ako keď robíš žabky na hladine vody,
ktoré prúd pohltí na veky
a z nás,
z nás sa pomaly,
ale isto,
stávajú už iba čakatelia na smrť,
lebo život,
skutočný život,
je ako let vtáka nad obzorom,
je to slnko, ktoré všetko prebúdza,
je to vrúcne objatie,
pohladenie,
dotyk,
podanie rúk,
je to taká tá úplne obyčajná človečina,
ktorá sa v e-shope kúpiť nedá.
A bubliny praskajú,
pekne jedna po druhej,
aby duše smeli spočinúť v náručí Stvoriteľa,
a nikto z nás už nežije,
iba dožíva
v kruhu,
ktorý sa uzavrel,
v bublinách,
ktoré praskajú
jedna po druhej.