V sladkom opojení ti nebadane dušu ukradne
sťa morská panna, čo už mnohých skántrila,
v jej hriešnom náručí nezbadáš, ako telo tvoje chradne, veď túžba jej je skazonosne márnivá.
Vznášaš sa vo vidinách snov a túžob svojich,
realita sa ti v jej pekelnom náručí stráca,
neuvedomujúc si, že prichádzaš o posledných priateľov tvojich,
nevidiac, že práve táto panna je najväčší zradca.
Podpísal si s diablom temné zmluvy a teraz peklom žeravým kráčaš bosky,
tú pannu faloše nesieš sťa Žid archu úmluvy,
vášnivo prijímaš jej vraždiace bozky.
No po sladkom mámení príde vytriezvenie
a ty pochopíš, že niet viac cesty späť.
S peklom nedá dohodnúť si uzmierenie,
keď v duši tvojej už koluje smrtonosný jed.
Tak povedz mi, čo ducha tvojho ešte spasí,
ako vytrhnúť ťa tej príšere z moci?
Čo oheň pekelný vo vnútri tvojom zhasí,
keď túžbou po tej panne prebúdzaš sa v noci?
Nie, duša tvoja nedá sa viac spasiť,
keď oddal si sa tej falošnej slasti.
Môžme sa hoc aj do úmoru snažiť,
keď ty už zvíjaš sa v tom žeravom chrastí.
Falošnou nádejou, vidinou raja,
zmámila tvoju dušu krehkú, čistú.
Teraz po kúskoch si tvoje vnútro krája
a smrť už v jej krutom náručí máš istú.
A nám ostanú iba oči uplakané,
duše utrápené tvojim koncom hrozným.
Tak rada zmenila by som, čo ti bolo dané,
keď podpísal si zmluvu s tým peklom desným.
Celá debata | RSS tejto debaty