V mrazivom tichu decembrového rána sa moja duša sklátila k zemi, ako keď starý strom zvalí víchrica. Vyvrátené korene môjho ja žobrú o zem pod nohami, listy lapajú po dychu a miazga života kreslí v snehu letokruhy mojej existencie. V ušiach mi doznieva ozvena pádu vlastnej duše. Už ma nikto nespasí. Nedá sa presadiť starý strom do novej zeme. Nedá sa mu späť do žíl […]

Údajne je samovražda jeden z najhorších, smrteľných hriechov. Vziať si sám život, ktorý nám milostivý Boh dal, je cesta večného zatratenia. Aj kvôli tomuto nie som veriaca v pravom zmysle slova. Aké ľahké je niekoho odsúdiť k večnému zatrateniu a pritom nemať ani potuchy o tom, čím si takýto človek prechádza. Kto nezažil, nikdy nepochopí. Nedá sa pochopiť […]

Mozog v plameňoch, duša posadnutá, myšlienky cudzie, sny desivé, a kdesi na konci šialenstva Ja. Kedy som celkom zošalela? Presne vtedy, keď jeho tvár popolavobiela, s očami bez života a čerňou na perách, zburcovala vo mne strach. Závan smrti vznášal sa sťa zlovestný mrak, srdce bilo ako na poplach a v hlave len jediné, výkrik, “ Bože, prosím, nie!!!! “ Neskoro. Smrť […]

Národ má vždy takých panovníkov, akých si zaslúži – povedal ktosi, už neviem kto, ale nemýlil sa. Náš slovenský národ presne vystihuje scéna z filmu Pacho hybský zbojník. “ Len si udrite, pán veľkomožný. Tu si udrite. “ Čo viac k tomu dodať. Nesledujem politiku ale nedá sa tomu vyhnúť, hoci TV nezapínam a správy na nete nečítam. Milióny zvestí, xy blogov, […]

Otvor mi dušu a ja ti do nej vložím kúsok tej mojej, nech vieš akú má príchuť. Pozvi ma dnu a zacítiš jej vôňu, budeš ju môcť celú do seba vdýchnuť. Budeš si ma môcť prečítať celučičkú, celú, rozochvenú, bázlivú, milujúcu,smelú. Otvor mi dušu svoju, nech viem, ako práve tá tvoja chutí, akú má vôňu ráno po vzlietnutí keď rozospatými […]

Sú dni, keď bolesť nenásytne požiera posledné zvyšky mojej súdnosti. Paralyzuje myšlienky aj telo, až sa opäť raz mením na zombika. Mozog v plameňoch, duša nastoknutá na kôl v strede námestia všetkým pre výstrahu. A kde som ja? V tej chvíli už horím v pekelnom ohni zaživa, pekne pomaly, akoby vo mne už len hrôzy ostali a všetko ostatné vzal ďas. No potom príde zas […]

V sladkom opojení ti nebadane dušu ukradne sťa morská panna, čo už mnohých skántrila, v jej hriešnom náručí nezbadáš, ako telo tvoje chradne, veď túžba jej je skazonosne márnivá. Vznášaš sa vo vidinách snov a túžob svojich, realita sa ti v jej pekelnom náručí stráca, neuvedomujúc si, že prichádzaš o posledných priateľov tvojich, nevidiac, že práve táto panna […]

Nechcené dotyky, zvrátené vášne, detský nárek a na konci toho všetkého smrť. Nie však tá, čo vykúpi dušu z potupy, hanby, príkoria, bolesti, lež živá smrť. Duša živá, trýznená, neschopná zabudnutia nedokáže umrieť ani žiť. A celý svet mlčí. Zatvára si oči, zapcháva uši a vrieska do tvojho umierajúceho ticha: “ Neklam!!! Vymýšľaš si a za to zhoríš v […]

Nesmierne ma fascinujú dnešné technické vymoženosti. Možno je to práve tým, že som technický antitalent a väčšine absolútne nerozumiem. Preto mi často vyráža dych myšlienka, ako mohol, toto alebo tamto, niekto vymyslieť, zostrojiť, prešpekulovať do najmenších podrobností. Keďže som človek, viac menej, pokrokový, nezatracujem technický vývoj. Doba, rovnako ako […]

Pomaly, placho, vystrašene, s cudnosťou vlastnou takmer každej žene, svoj šat skromný púšťam k nohám. Tak ako keď had sa z kože zvlieka, tak ako keď v údolí vylieva sa rozbúrená rieka, presne tak dnes šat opúšťa moje telo, pomaly, bázlivo, divoko aj smelo. A ty? Vzrušený týmto vyzývavým divadlom, spaľuješ ma svojim nenásytným pohľadom, čakajúc mlčky na moje […]