Je to veľmi zvláštne, ale práve dnes, v tento spomienkový deň, vo mne zavládol zvláštny pokoj. Žiadny ťažký smútok, vnútorná bolesť ani nezdravo vyvádzajúca eufória. Ako pokojné more pri východe slnka, rozlieva sa v mojom vnútri pokoj a zmierenie. Prijatie všetkého, čo bolo, aj čo príde. Neviem, či som vôbec, niekedy vo svojom živote, niečo podobné v sebe […]

Vravíš, že už vieš, čo je to bolesť? No tak mi teraz, prosím, povedz, čo bolí viac? To bohapusté prázdno v duši, ktoré gniavi, žerie, dusí, alebo chronicky známe hlasy v hlave, ktoré ťa k sebe mámia práve z temného sveta záhrobia? Bolia viac brány pekla, ktoré sa ti otvoria, alebo prázdnota na sto zámkov v tebe zamknutá? Vravíš, že vieš, čo je to samota, že už […]

Dom Plný Umenia 3. – s podtitulom „ Umelci umelcom „ sa konal 4.10.2019 o 17:00 v Dome umenia Arteska v Detve. Aký bol? Pre mňa osobne je nesmierne zložité vyjadriť sa k tejto téme vecne a bez emočného podtónu. Po prvé preto, lebo nie som žurnalistka ale poetka, takže práve to emočno je základom všetkého, čo píšem. No a po druhé preto, lebo náš realizačný tým, […]

Priľahko, človek, stúpaš hore, niekedy stačí pár lichotivý viet, odrazu nevnímaš tie pravdy holé, ktoré by ti stále v ušiach mali znieť. Čím vyššie vzlietneš na krídlach ega, tým väčšia zasiahne ťa bieda, keď zlámaný dopadneš na tvrdú zem. Drž sa pri zemi, ak poradiť ti smiem.

Rozbitý život polepím si opäť, zalejem láskou všetky trhliny, nech neostanem navždy smutná obeť osudu, ktorý nie je bez viny. Každučké ráno uvarím kávu, namiesto cukru pridám úsmevy, vypijem do dna náladu hravú, oblečiem dušu svoju do nehy. V počernej noci posčitujem hviezdy, mesačnou žiarou umyjem si tvár, nech vo mne navždy tichúčko hniezdi nebeská láska, ktorú […]

Pamätáte si ešte na svoje detstvo? A pamätáte si, čo nás rodičia učili už od malička? Neviem ako vás, ale mňa vždy rodičia upozorňovali a snažili sa mi vbiť do hlavy dve úplne obyčajné a predsa zázračné slovíčka. Áno, mama a otec boli, samozrejme, tie prvé slovíčka, lenže teraz mám na mysli niečo celkom iné. Prosím a ďakujem. Často sa pýtame, kam tento […]

Nechce sa mi básniť o kvetoch na lúkach, keď z každej škáry závisť vykúka a zloba opľúva krídla anjelov. Tak nech je to pekne čierne na bielom, bez zásterky či bez príkras, že všetku krásu berie ďas rukami zhýralého homosapiens. Snáď to náš pán tam hore prežije hoc pálime na hranici jeho sny. Bože, aký sme len strašne bezbožní, keď […]

Zdá sa vám, že svet aj ľudia sú v dnešnej dobe oveľa horší, zákernejší, bezohľadnejší….ako kedysi? Nadávate na dnešnú dobu, stále šomrete, že svet sa rúti do záhuby a všade vidíte len zlobu? Vravíte, že svet je zlý? Ľudia sú zlí? Nuž, každý vidí, aj priťahuje presne to, čo nosí hlboko v srdci. Svet nie je zlý. Aspoň ten môj. Nie, jazvy na srdci aj na […]

Sedím pri posteli umierajúceho človeka, veľmi blízkeho a vzácneho. Držím ho za ruku, pozerám do jeho utrpením vyhasnutých očí a premýšľam nad bizarnosťou všetkých tých žabomyších vojen, v ktorých sa snažíme za každú cenu presadiť jedinú pravdu, samozrejme tú našu. Ľudskosť a empatiu hádžeme do smetí, len aby sme mali pocit vlastnej nezraniteľnosti a […]

Žijeme v demokratickom štáte. Koľké to šťastie. Môžeme si hovoriť, čo len živ chceme, škoda len, že nás nik nepočúva. Dokonca aj cestovať môžeme, kam sa nám zachce, škoda len, že nie je za čo. A umrieť? Umrieť tiež môžeme, ako chceme, škoda len, že nás naše úžasné, demokratické zdravotníctvo nakoniec nechá zdochýnať ako opusteného, prašivého psa v […]