Otvor mi dušu
a ja ti do nej vložím kúsok tej mojej,
nech vieš akú má príchuť.
Pozvi ma dnu
a zacítiš jej vôňu,
budeš ju môcť celú do seba vdýchnuť.
Budeš si ma môcť prečítať
celučičkú, celú,
rozochvenú, bázlivú,
milujúcu,smelú.
Otvor mi dušu svoju,
nech viem,
ako práve tá tvoja chutí,
akú má vôňu
ráno po vzlietnutí
keď rozospatými očami
hľadí do nového dňa.
Chcem cítiť celým telom,
že je v nej navždy vyhradené miesto
len a len pre mňa.
Nie, nehovor nič
veď slová sú len slová,
radšej ma dušou svojou jemne objímaj
zas a znova,
vdychujme spolu
ráno, cez deň, v noci
všetku tú krehkú krásu,
čo má nás pevne v moci,
Nehovorme nič
len ticho, bez slov, mlčky
pri mihotavom svetle zapálenej sviečky
vdychujme vôňu našich krehkých duší.
Celá debata | RSS tejto debaty