nadnoduse

Kto maľoval ten obraz ženy
až úplne do dna obnažený,
ktorý hltám očami.

V jej tvári vidím nebo nad nami
aj hlbočinu pekla.
Aká sila maliarovu ruku viedla
k vytvoreniu tohto obrazu.

V tých očiach vidím odrazu
zvláštny smútok so zrnkom nostalgie.
s pohľadom, v ktorom sa obrovská sila bije
s krehkosťou krídel z porcelánu.

Vo vetre vlasy sa jej lámu
a ona, s úsmevom na perách,
skrýva pred svetom zlatý prach.

Nedokážem od nej pohľad odtrhnúť,
v tvári zračí sa jej ťažká púť,
a predsa radosť zo života.

Pozerám na obraz ženy,
u mňa v chodbe vyvesený,
zrkadlo, v ktorom vidím seba.

Diabla z pekla aj anjela z neba,
hlboký smútok aj chuť žiť.
Musela som sa pri ňom pristaviť,

aby som zazrela tú lásku, silu, nehu,
tam v zrkadle, na druhom brehu
a predsa vo mne.

Uzrela som v zrkadle obraz ženy,
až na samé dno obnažený.