nadnoduse

Nepáči sa mi tento svet,
v ktorom strácame vlastné tváre,
len pre jediný moment,
v ktorom cítime sa práve
za bohov.
A pritom sme príšerou viacnohou,
ktorá každou zo svojich končatín,
šliapaním po iných zbavuje sa vín
s úškrnkom víťazstva na tvári.
Sme ako vlci v košiari,
ktorí vyhladnutí požierajú nehu,
ako prievozníci,
ktorí na druhom brehu
namiesto mýta vykrádajú duše.
Sme ako stádo byvolov, ktoré kluše
a nepozerá pod nohy,
nevidiac,
že takto z nás ostanú len mátohy,
úbohé, zatratené existencie.

Tu na svete však iba najmocnejší prežije.