nadnoduse

Muž a žena, tak veľmi rozdielni a predsa večným putom zviazaní.

Od chvíle ako som začala prežívať svoje prvé lásky ma fascinujú vzťahy medzi mužom a ženou. Nespočetne krát som sa zamýšľala nad spoločným fungovním dvoch tak neskutočne rozdielnych bytostí. Áno, muži sú z Marsu a ženy z Venuše a niekde uprostred vesmíru sa odrazu ich životy spoja v jeden. Znie to krásne, romanticky avšak realita až taká romantická väčšinou nie je. Teda, aby som bola spravodlivá, v začiatkoch vzťahu áno no časom sa veľmi často to prvotné čaro kamsi pomaly, nebadane vytráca.
Celý život som si kládla jednu a tú istú otázku, “ Prečo sa toľko veľkých lások končí fiaskom? “.
Stále hľadám a pomaly nachádzam odpovede na všetky moje otázky týkajúce sa témy Muž a žena.
Bádaním, hľadaním a vlastnými skúsenosťami som dospela k presvedčeniu, že všetky vzťahové problémy medzi mužom a ženou vznikajú preto, lebo my ženy už v dnešnom svete nie sme Ženy v pravom zmysle slova, rovnako ako už ani muži nie sú Mužmi. Česť výnimkám.Nechcem svojimi výrokmi nikoho urážať, takže sa nato pozrime bližšie.
ŽENA, opisovaná, ospevovaná už celé tisícročia ako bohyňa lásky, krásy, mieru, rodiny… Kde je dnes tá krehká, nežná, milujúca, odovzdaná a predsa silná a slobodná bytosť, pre ktorú boli kedysi muži ochotní položiť svoj život? Stačí, keď sa každá jedna z nás pozrie sama na seba. Obliekame sa ako muži. Áno, je to oveľa pohodlnejšie ako typicky ženské oblečenie a áno, cítime sa tak rovnocenné s mužmi ale…na žene je krásne, očarujúce a úžasné práve to, že je ženou. Ak by muži túžili po svojom vlastnom obraze buď by boli gaymi alebo osamelými vlkmi. Od nepamäti muži bojovali o ženské srdcia, o ženy v pravom slova zmysle. Áno, všetky chceme byť emancipované, zakladáme feministické spolky, obliekame aj správame sa ako muži len aby sme nadobudli pocit, že sme si rovnocenní. Zabúdame však nato, že sa len preto nemusíme meniť na mužov. Rovnoprávnosť totiž nespočíva v tom, že budú zo žien muži a s mužov ženy. Byť ženou krehkou, nežnou, milujúcou a oddanou mužovi to je presne to, čo ženská aj mužská duša potrebuje. No nemýľte si oddanosť s ponižovaním sa pred mužom. Oddanosť mužovi spočíva v tom, že sa mu plne odovzdáte bez akýchkoľvek pochybností pretože viete, že vašu oddanosť nikdy nezneužije. Že tu vždy bude preto, aby vás chránil, staral sa o vás a dával vám pocítiť, že ste jehou kráľovnou navždy. Ale….ale to by museli byť muži mužmi.
Nie, nie som feministka a nemám potrebu zhadzovať mužské ego ale muži, skúste sa na seba pozrieť očami ŽENY. Nie tej, ktorá sa vám snaží za každú cenu vyrovnať ale očami ženy, akú by ste chceli mať po zvyšok života po svojom boku. Ženy krehkej, nežnej, milujúcej a oddanej. Naozaj ste schopní chrániť jej krehkú, ženskú dušu? Naozaj ste schopní nezneužiť jej lásku a oddanosť? Naozaj ste schopní dávať jej toľko lásky a nehy ako ona vám? Dokážete z nej urobiť vašu kráľovnú?
Muž a žena. Boli stvorení jeden pre druhého a práve tie obrovské rozdiely medzi dušou ŽENY a MUŽA majú dotvárať ich svet do nekonečnej harmónie dvoch sŕdc.
Až keď bude žena schopná odovzdať sa mužovi celou svojou dušou a bytosťou, a muž bude schopný ochrániť jej otvorenú, krehkú a zraniteľnú dušu, až vtedy vznikne spojenie dvoch úžasných bytostí, ktoré nerozdelí ani smrť.