nadnoduse

Nesledujem politiku. Všetky tie klamstvá, podvody, špinavosti, osočovania…ma oberajú o energiu, ktorú radšej venujem svojim blízkym. To však neznamená, že mi je osud slovákov, a teda aj môj, ľahostajný.

Komu však veriť, keď na každého ktosi vždy vyhrabe nejakú špinu? Kto nemá za ušami a kto zo slovákov by sa pri koryte zaujímal v prvom rade o blaho svojho ľudu? Myslím, že nik. U nás ešte stále platí, že ak má sused jednu kozu, ja musím mať dve a ak mne jedna zdochne, susedovi musí tiež. Na politiku s ľudskou tvárou sme veru ešte nedospeli. Ani politici, ani žurnalisti a veru ani náš národ, ktorý vždy volí cestu menšieho zla alebo hrá mŕtveho chrobáka, ktorý čaká, čo bude ďalej.

Kto to zmení? Myslím, že nik. Veď prezliekanie kabátov je u nás, a nielen v politike, národným športom. Keby bola na olympijských hrách takáto disciplína, veru nik by nás nedokázal poraziť.

 Preto mám dnes veľmi ťažkú dilemu. Netrápim sa nad tým, koho voliť, pretože moju dôveru si nezískal ani jeden kandidát ale svedomie je svedomie, nuž otázka “  Voliť či nevoliť? “ je pre mňa nesmierne tvrdým orieškom na rozlúsknutie.