Koľajnice Viem, mala by som namiesto slova blázinec použiť psychiatrická liečebňa, pretože to vyznieva dosť morbídne a urážlivo, zároveň však vo mne evokuje stav, v akom som sa tam dostala. Áno, zbláznila som sa. Prečo teraz opisovať nebudem. To by bol dlhý príbeh, navyše úplne mimo tejto témy. Na vysvetlenie napíšem len toľko, že sa vo mne všetko prevrátilo na […]

Každú noc hľadím na hviezdy. Viem, v jednej z nich si zahniezdil, aby si mi smel svietiť na cestu, keď vybral si si za nevestu oblohu v čiernom závoji. Neboj sa o mňa, už to ustojím, veď smiem ťa vidieť vždy po zotmení v náručí milej, z ktorej pramení pokoj, ktorý si tak veľmi chcel. Každú noc hľadím na hviezdy, hľadám tú, v ktorej si sa zahniezdil a posielam Ti […]

Beztrestne puká oheň v chráme a páli naše nádeje, tak povedzte, na čo sa tu hráme, keď ich v dyme vietor odveje. Beztrestne puká oheň v chráme a ničí vieru človeka, veriacim na drobné kúsky láme pokoj, ktorý dušou preteká. Beztrestne puká oheň v chráme, no nespáli všetko, čo je v nás. S vierou, ktorú v srdciach máme, rozkvitne do nevýdaných krás. Beztrestne puká […]

Nina bola zvláštne 14 ročné dievča. Nikam sa nedokázala zaradiť, takže priateľov mala oveľa menej ako prstov na ruke. Bola viac – menej samotár a pre ostatných podivín. V jeden smutný, osamelý, víkendový deň sedela na lavičke športového, internátneho dvora. S hlavou zvesenou v dlaniach ronila krokodílie slzy tak ako už mnohokrát. Odkedy bola nútená žiť na […]

Nevieme dňa ani hodiny, takže nik nepôjde nevinný pred posledný Boží súd. Nemal by si zabudnúť Na život v láske a pokore. Nenechat závisť vo dvore, nezlyhat pod vlastným chtíčom. Boh je tu stále, pričom len on vie, kedy ťa povolá. Jedine láska a pokora uľahčí odchod zo sveta. Boh predsa zlobu odmieta. Nevieme dňa ani hodiny, takže nik nepôjde nevinný pred posledný […]

Zazrela som ju periférne. Stála vedľa mňa, dýchala mi na krk a stále dookola šeptala: “ Ad finem. Ad finem. Ad finem “ Nerozumela som tým slovám, ale v ušiach mi zneli ako meditačná hudba. Nebála som sa. Veď prečo aj, keď som ju sama pozvala na kávu. Napriek tomu som sa nechcela obzrieť. Nie, s tým pozvaním som si to nerozmyslela. Ešte nie, ale….kto by sa […]

Vynadať ľuďom v božom chráme za ich slobodné rozhodnutie v prezidentských voľbách ,to je tak demokratické a najmä “ Božie „. A kde je Boh, že už neprebýva v chráme? Keď nevidí, ako vieru láme jeho pravá ruka. Nepočuje, že odpustky núka služobníček boží len tomu, kto zloží slobodnú vôľu k nohám jeho, bez rozmyslu avšak vrelo, ako koník s klapkami. […]

Máš veľa a predsa nemáš nič, Máš všetko a predsa ovláda ťa chtíč, Máš život a pritom nemáš kedy žiť, máš srdce v hrudi a predsa sa nevieš láske otvoriť. Do siete ťa chytil konzum tohto sveta, nevidíš, že zblúdil si ako malé dieťa, nevnímaš, že nežiješ, len sa pachtíš vpred, uhasiť chceš mamonom po láske hrozný smäd. Zabudol si, […]

Ako sa dá prežiť smrť vlastného dieťaťa? Posledné tri roky často dostávam túto otázku. Napriek tomu, že som ju prežila, nemám odpoveď. Ak by som mala odpovedať čisto pudovo, odpoveď by znela : “ Nedá. “, ale klamala by som, pretože stále žijem. Napriek všetkému. Syna som stratila pred viac ako tromi rokmi. Mal len 19 rokov. Mladý chalan, ktorý mal celý život pred […]

Remissionem peccatorum Umyť si dlane od hriechov, aké jednoduché, keď v každom svätostánku núkajú rozhrešenie za pár odmodlených ružencov a svätená voda zmyje všetky hriechy sveta. A nik nehľadí na utýrané dieťa, ani na trpiacich pre viny hriešnikov. Čo tam potom, že do nás diabol prenikol, veď odpustky sú na predaj za pár grošov. A tak sme obrnení hrošou kožou, […]