Keď ochorie duša, odrazu máš pocit,
že si Nula.
Absolútne nič na konci všetkého.
Mozog zaradí spiatočku.
Odrazu to už nie si Ty,
ale len hromada odpadu,
ktorá páli, bodá a s neznesiteľnou bolesťou
za živa požiera všetko, čím si bol.
Myšlienky zvrátené dobiedzajú ako osy
a ty už ani netušíš kto si.
Vlastne nie si. Veď, čo je nula?
Všetko sa v tebe obráti na ruby.
Hlava si robí, čo chce a nepýta sa ťa,
či je to správne, či to chceš alebo nie.
Rúti sa s tebou do primitívneho šialenstva
ako pád kométy a na konci toho všetkého,
keď dopadne v prachu tvojho chorého vnútra,
ostanú z teba len zhorené zvyšky vlastného Ja.
Nie, nemôžete to pochopiť a tak je to správne.
Celá debata | RSS tejto debaty