nadnoduse

Ako presvedčiť Boha, že mám vieru

hoc sa moje topánky na inej ceste derú,
než na tej, ktorá vedie do chrámu?
Ako ho presvedčiť, že aj keď ma celú dolámu,
nestratím v sebe jeho desatoro?
Neoblečiem svoju vieru sporo,
takmer do naha.
Len nech mi, prosím, pán Boh pomáha
nestratiť moju ľudskú tvár,
hoc nechodím koleniaci pred oltár
žobrať o jeho odpustenie.
Vina sa aj tak vždy na povrch derie
a odpustky žerie aj na smrteľnej posteli.

Povedz, Bože, kam sme to až dospeli,
keď svedomie prepierame v tvojom chráme?
Povedz, čo v nás tvoje desatoro láme,
že musíme prosiť o milosť?
Vravíš, že nemáme nikdy dosť,
že sa nám všetkého stále máli?
Máš pravdu, sme tak neskutočne malí
v pocite vlastnej veľkosti
až zášť zahryznutá do kosti
nás núti kupovať si odpustky.

Tak nám to, Pane, prosím, odpusti,
veď sme len kvapky v tvojom mori
a hoc ťa naša slabosť bolí,
predsa sme len tvojim dielom božím.