nadnoduse

V začarovanom kruhu pocitov

blúdim ako zatúlaná ovečka.

Jeden za druhým sa vo mne mihotajú

ako útržky vytrhnutých strán kníh.

Tu sa mihla Trojruža, tam starý mních,

a ja, stratená v tých obrazoch,

hľadám aspoň jeden záchytný bod.

Hľadám teba.

Tak kde si?

Povedz, prečo Ťa neviem nájsť?

Azda aj teba premkol mráz

v bludisku vlastných pocitov?

Vari si sa aj ty ocitol

v začarovanom kruhu fatamorgán?

Ostáva mi len uveriť, že ten orkán v nás,

spojí naše nežné dlane,

raz navzájom si šancu dáme

a naše duše prepletú sa ako korene.