nadnoduse

V prievane tvojich slov

strácam súvislosti.

Vravíš, že všetko je presne tak

ako má byť,

no ja darmo hľadám niť,

darmo skúšam nájsť

zmysel tvojich slov.

Vari si zabudol,

čo sa stalo?

Nie, nebolo toho málo,

bolo toho na jeden život

priveľa.

Viem, poslal si mi nejedného priateľa,

ktorý ma ťahal zo dna,

ale

naozaj som nebola hodna

tvojho odpustenia?

Vravíš, že ma len skúšaš,

koľko vydržím?

Nuž, asi viac,

než je váha mojich vín,

viac ako by som kedy chcela.

Tak povedz,

prečo je čierna tam,

kde bola biela

a prečo si si vybral

práve mňa?

Aby vytiekla slza posledná

vo veršoch básnika?

A človek si pomaly privyká

na tvoje čudné hry.

Poslední budú prví

a prví poslední.