Založ si blog

Spomienky na mamu

Veľké pranie

Pamätáš, mami, ako sme vždy v sobotu robievali veľké pranie? Vtedy ešte nemal každý automatickú práčku. Vlastne, o takých práčkach, ako máme doma dnes, sa v tom čase nikomu ani nesnívalo, a tak sa zvyklo prať v práčovniach panelákov. Bola tam veľká, bubnová práčka, rovnako veľká, ak nie väčšia, kameninová kaďa, dve menšie, plechové kade a žmýkačka. Tá sa mi páčila najviac, pretože som na nej pri žmýkaní musela sedieť, aby neodtancovala až kamsi ku výťahu. Bola to zábava. Tak dobre by ma nevytriaslo ani na húsenkovej dráhe. Pranie som milovala. Nanosili sme všetko prádlo do práčovne a ty si ho porozdeľovala na kôpky. Nerozumela som tomu podľa akého kľúča. Tie kôpky neboli rovnako veľké. Každá z nich bola iná. Nielen veľkosťou ale aj farbou. Potom som ti pomohla nahádzať jednu z kôpok do veľkého bubna práčky. Nedočiahla som dobre a tak mi vždy nejaké kúsky oblečenia popadali na zem. Ty si ich po mne zbierala a hovorila pritom:

„ Ešte musíš trochu podrásť, dievčatko. „

Nasypala si do toho zázračného stroja prach na pranie, ktorý štípal v nose. Ešte aj dnes ho cítim. Poprekrúcala si veľké gombíky na práčke a tá odrazu spustila hrmot. Najprv zahučala pritekajúca voda a potom sa s rachotom roztočil bubon. Často som si pri tom predstavovala aká by to bola zábava nechať sa do neho zatvoriť a krútiť sa ako na kolotoči. Keď sa prací proces rozbehol, šli sme domov. Ty k rozvarenému obedu a ja k televíznemu programu pre deti. Po hodinke, dvoch, si na mňa zavolala:

„Pokračujeme vo veľkom praní. Kto sa pridá? „

Vyskočila som na rovné nohy a už som stála pri výťahu. Išlo sa pláchať a žmýkať. Tú zábavu som si predsa nemohla nechať ujsť.

Pamätáš, mami, aké bolo to prádlo horúce? Ja áno. Z práčky išla para ako z parnej lokomotívy. Celá práčovňa bola zamorená nádhernou vôňou čistoty. Nikdy na to nezabudnem. Neboli to vône ako dnes, žiadna aviváž s vôňou Karibiku, ale prádlo vybubnované vo vriacej vode, premiešané s mydlovými pilinami. Presne tak kedysi voňala čistota. Pamätám si, ako si stlačila akýsi gombík a voda z práčky začala vytekať z hadice priamo do kanálu v strede miestnosti. Cítila som teplo, ktoré z nej sálalo. V zime nádherne hrialo. Kým voda z práčky vytiekla, napustila si do všetkých kadí studenú vodu. Potom prišlo na rad opraté prádlo. Kus po kuse si holými rukami prekladala do najväčšej kade. Ruky si mala z tej horúčavy celé bordové. Občas si si ich schladila v kadi, aby si vládala pokračovať. Ach ako rada by som ti ich dnes hladila a bozkávala za to všetko, čo si pre nás robila.

V tej prvej kadi si mi nikdy nedovolila močiť si moje malé, detské rúčky. Bála si sa, že voda bude pre mňa prihorúca. Dala si mi však stolček ku kovovej kadi, druhej v poradí. V nej som mohla pláchať menšie kusy oblečenia. Cítila som sa pri tom ako veľká dospeláčka a, samozrejme, som aj bola na seba patrične hrdá. Ty si mi prehadzovala prádlo z veľkej kade do mojej a ja po prepláchaní do tej poslednej. Pláchanie bolo najťažšia a najzdĺhavejšia časť. To nehovorím o posteľnom prádle. Pri tom som nikdy nesmela asistovať. Vraj som viac zavadzala ako pomáhala. Asi si mala pravdu, pretože s tými veľkými, ťažkými kusmi by som ti vtedy sotva dokázala pomôcť. Dodnes ale nechápem, ako si to mohla zvládnuť ty a navyše celkom sama.

Ako dieťa som si myslela, že mama je proste mama. Varí, perie, upratuje, fúka rozbité kolienka, utiera detské slzičky  a večer číta rozprávky. Nevedela som, že robí aj ťažkú prácu. Podľa môjho detského vnímania bol na ťažkú prácu tato. Tiež som netušila, že pranie bolo také namáhavé. Pre mňa, ako dieťa, to bola zábava. Dnes už ale viem, aká drina to kedysi bola, najmä pre teba, mami. A predsa si sa nikdy nesťažovala, nešomrala si, že nevládzeš. Len si zakaždým po veľkom praní zaspala hneď, ako si si sadla do svojho milovaného kresla. Tato ti urobil kávu, no kým ti ju priniesol, už si driemala. Zakryl ťa teplou dekou, stíšil zvuk na televízore, nakukol do našej detskej izby a zašepkal:

„ Psst, mamka spí.“

Po zdĺhavom pláchaní, po ktorom som bola mokrá, akoby som práve vyšla zo sprchy, prišlo na rad žmýkanie. Vypustila si z poslednej kade vodu, pritiahla si ju k žmýkačke a išlo sa na vec. Každý kus si najprv vyžmýkala v rukách. Keď už z neho netiekla voda ako z hadice, putoval do toho zázračného, roztraseného stroja, ktorý som tak zbožňovala. Ak už v ňom bolo prádla akurát, zatvorila si poklop, posadila si ma naň a spustila žmýkanie. Žmýkačka sa triasla a poskakovala hore, dole. Mala som čo robiť, aby som sa na nej udržala. Bolo to ako ródeo. Stále som si predstavovala, že krotím divokého býka. A smiala som sa. Pamätáš, mami? Obe sme sa smiali na plné ústa. Najviac vtedy, keď si sa ešte aj ty musela oprieť o žmýkačku, aby ma nezhodila zo sedla.

Posledná fáza bolo vešanie. Pamätáš? Kedysi sme čerstvo opraté prádlo vešali na veľké sušiaky pred panelákom. Dnes to už ľudia nerobia. Každý má doma svoju automatickú práčku a šnúry na balkóne. Dokonca už mnohí používajú aj sušičku, takže niektorí ľudia vešanie prádla nepoznajú. Väčšina nepozná ani tie veľké sušiaky, na ktorých sme sa ako deti tak radi hrávali. Sušiaky, prašiaky to vám bolo. Toľko zábavy a rozbitých kolienok dnes už deti asi nezažijú. Pamätám si, ako sme spolu vešali to naše prádlo. Ty si ho vytriasala, dávala na šnúry a ja som ti podávala štipce. Ak boli nejaké deti od susedov na dvore, s radosťou sa pridali. A ja? Ja som sa preto zlostila. Bola to moja čestná funkcia a navyše ty si bola moja mamina, nie ich. Pamätáš si ešte, mami, čo si mi na to zakaždým povedala?

„ Nikdy sa nehnevaj na svojich kamarátov preto, lebo ti chcú pomôcť, pretože sa ti môže ľahko stať, že keď ich raz budeš o pomoc prosiť, otočia sa ti chrbtom. „

Aká si len bola múdra. Nikdy som nevedela pochopiť, odkiaľ to všetko vlastne vieš, ale bola som presvedčená, že je to proste údel každej mamy. Mamy proste vždy všetko vedia. Aj vtedy, keď sme vám klamali a mysleli sme si, že ste na naše fígle neprišli, aj vtedy ste všetko vedeli, len ste nám to nedali najavo.

Pamätáš, mami, ako sme spolu každú sobotu podnikali útoky na práčovňu v paneláku? Dnes sa už perie celkom inak, ale ja nikdy nezabudnem na ten čas, ktorý sme trávili spoločne, hoci aj v práčovni, pretože ty si dokázala urobiť sviatok aj z obyčajného prania. Na margo toho rozmýšľam, čo robia dnešné mamy s časom, keď mnohé nemajú na svoje deti čas. Stále lamentujú, že nič nestíhajú, pritom už len dnešným praním získavajú minimálne pol dňa k dobru. Pamätám si, že my sme prali vždy takmer celú sobotu. Zo štyroch detí bolo prádla cez hlavu a popri tom si stihla navariť aj zorganizovať posádku domácnosti k upratovaniu. Okrem toho si si dokázala nájsť čas aj na svoje štyri deti.

Ako si to vlastne všetko stíhala, mami, keď aj napriek technickým vymoženostiam dnes mamy nestíhajú absolútne nič? Teda, aby som bola spravodlivá, niektoré.

 

 

 

Vražda

19.06.2020

Na oltári hriechov zavraždili Pána, pýchou a spupnosťou mu zohavili tvár, pre ľudskú zlobu už nedožil sa rána, keď človek vystúpil na jeho piedestál. Nevravel nič, svoj osud prijal mlčky, keď ľudstvo v chráme zavraždilo Pána, smútočný pochod mu v tráve hrali cvrčky a tichú modlitbu odriekala vrana. Z ružencov veriaci utkali mu povraz, na ktorom odvisol [...]

Za Boha, za národ

06.06.2020

Budeš milovať svojho Boha a nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal. Prepáč mi to, prosím, ale tu niekde som sa opäť stratila, pretože Ty vieš, že láska sa vynútiť nedá, nie pod nátlakom, nie na silu, nie pod rúškom manipulácií tvojich fanatických prisluhovačov. A nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal, no ak si skutočne jediný, je predsa [...]

Smrť nikdy nebolela viac

24.05.2020

Smrť nikdy nebolela viac ako vtedy, keď vytrhla matke dieťa z náručia a spolu s ním si vzala aj jej dušu, ale telo, jej bezduché telo nechala blúdiť týmto svetom. A viem, že Ty to veľmi dobre vieš, a už sa Ťa v podstate ani na nič nepýtam, len Ťa prosím, nesúď matky za ich bolesť, za ich slabosti, za ich pády až na samé dno, pretože smrť nikdy nebolela viac ako vtedy, [...]

tábor, deti

Tridsať detí sa na letnom tábore v Česku priotrávilo jedlom

03.08.2020 13:10

Za problémom v tábore, ktorý sa nachádza v okrese Nový Jičín, bol zrejme neskorý olovrant.

Lukáš Kyselica

Kyselica sa chce v NRSR venovať zákonom v gescii rezortu vnútra i spravodlivosti

03.08.2020 12:23

Zopakoval, že z postu štátneho tajomníka ministerstva vnútra odchádza, aby nepolarizoval spoločnosť.

John Hume cena Nobelová

Zomrel politik John Hume, držiteľ Nobelovej ceny za mier

03.08.2020 12:10, aktualizované: 13:28

Ocenenie získal v roku 1998 za účasť na severoírskom mierovom procese, ktorý ukončil dlhoročný ozbrojený konflikt.

pacient, lekár, doktor

Môže pacient požiadať o zmenu v zdravotnej dokumentácii?

03.08.2020 12:00

Čitateľke prekáža, že hoci lekárom opíše príznaky, v zdravotných záznamoch sa neobjavia.

kuricovatomalova

Padáme na dno, potom dvíhame sa z popola, akoby naša viera nikdy silná nebola, akoby až vtedy zachcelo sa nám opäť žiť. Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 169
Celková čítanosť: 237512x
Priemerná čítanosť článkov: 1405x

Autor blogu

Kategórie