nadnoduse

Už viem, čo ma držalo nad vodou,

keď som sa topila v bolesti,

vo zvratkoch vlastnej duše,

ktoré sa nedali stráviť,

pretože boli priťažkým sústom

pre tak malého človeka, 

akým som bola,

a viem, že sa mi nebudeš smiať,

keď poviem, že to bola viera,

hoci som Ťa odmietala prijať,

uznať, že vôbec si

a urputne som sa bila do pŕs,

že si len obyčajný 

výmysel, 

prelud,

fatamorgána,

rozprávka pre tých,

ktorí nevyhnutne potrebujú veriť v happyend, 

aby mohli umrieť v presvedčení,

že smrťou sa nič nekončí,

ale iba začína.

A predsa,

predsa dnes už viem,

že napriek mojej spupnosti

to bola práve viera,

viera v život a v nekonečnú silu lásky,

ktorá mi zachránila holý život,

rodinu, dušu, srdce 

i poriadny kus človečiny vo mne,

a 

samozrejme 

dnes už viem,

že som v podstate vždy verila práve v Teba,

pretože život si Ty,

láska si Ty,

sila si Ty

a ten, kto tvrdí opak,

nevie to, čo ja už viem

a Ty vieš tiež,

že je jedno, aké prívlastky či mená dáme tomu, v čo veríme,

lebo viera, rovnako ako Ty,

je iba jedna.