Za rúškom skrytý úškrn doby,
ktorý v nás s veľkou chuťou drobí
súdnosť na malé omrviny.
Zrazu sme všetci celkom iní,
tváre bez pocitu viny,
ktoré s chuťou bez príčiny
palicujú hlava nehlava.
Viem, panika s hlavou riadne zamáva,
no kde ostáva ľudskosť zakliesnená?
Človek človeku dáva hnusné mená
a do krvi sa bije
v podstate pre nič.
Ak nevieš pomôcť, tak prosím nenič,
nešliap po ľudskej dôstojnosti.
Necibri si zlobu ale cnosti,
pretože len pokora ťa omilostí,
zbaví ega, ktoré páli mosty.
Dovoľ nech sa človečina v tebe zhostí
hlavnej úlohy.
Veď nie zloba,
ale pokora a viera postaví nás opäť na nohy.
Celá debata | RSS tejto debaty