nadnoduse

Na stole žiletka a kvapky krvi,

príšerný strach, ktorý dušu drví

na nezmyselné piliny,

keď prudká bolesť zaviní

skrat.

Keď ten, koho máš tak rád

zabudol, že takáto správa

Ti šialenstvo privoláva

a srdce rozbíja v prach.

Keď ten, koho máš tak rád,

posiela Ti znamenie, že nevládze žiť.

Odkaz na stole, prázdny byt,

a v Tebe rodiaci sa šialenec.

Nie, nevládzeš sa modliť ruženec

za šťastlivý návrat ubolenej duši.

Zúfalstvo, ktoré iba tušíš

a bezmocne čakáš na spasenie,

kradne Ti z modlitby všetky slová.

Nuž pokúšaš sa dookola

uveriť na zázrak.

Uveriť, že ten, koho máš tak rád

nájde v sebe sily dostatok.

Že to, čo znamenalo koniec,

bude začiatok

a napokon všetko spolu zvládnete.

Že viac nechytí vás do siete

obludná bolesť a strach z žitia.

Na stole žiletka a kvapky krvi,

príšerný strach, ktorý dušu drví

na nezmyselné piliny.

Hoď kameňom, kto si bez viny.