Kam sa z nás stráca vôňa človečiny?
Prečo všetci zbrojíme bez príčiny,
a hroby kopeme si navzájom?
Veď život je len drahý podnájom,
prechodný pobyt na ceste do večnosti.
A predsa sa z nás vytrácajú cnosti,
akoby tam, kde chodia spávať hviezdy,
mohol ktokoľvek z nás v moci hniezdiť.
Akoby tam smel byť niekto čosi viac.
Prečo už nehľadíme na mesiac
opíjajúc sa jeho jasným svitom,
lež hovieme si v tele zhnitom
a človečina z nás už nevonia?
Kam stratili sa všetci bohovia,
ktorí o nekonečnej láske kázali?
Povedz mi, človek,
kam sme sa to dostali
a prečo?
Vari zlomilo sa v tebe niečo,
že človečina už z teba nevonia
ale zapácha?
Celá debata | RSS tejto debaty