nadnoduse

Keď ochorie duša, odrazu máš pocit,

že si Nula.

Absolútne nič na  konci všetkého.

Mozog zaradí spiatočku.

Odrazu to už nie si Ty,

ale len hromada odpadu,

ktorá páli, bodá a s neznesiteľnou bolesťou

za živa požiera všetko, čím si bol.

Myšlienky zvrátené dobiedzajú ako osy

a ty už ani netušíš kto si.

Vlastne nie si. Veď, čo je nula?

Všetko sa v tebe obráti na ruby.

Hlava si robí, čo chce a nepýta sa ťa,

či je to správne, či to chceš alebo nie.

Rúti sa s tebou do primitívneho šialenstva

ako pád kométy a na konci toho všetkého,

keď dopadne v prachu tvojho chorého vnútra,

ostanú z teba len zhorené zvyšky vlastného Ja.

Nie, nemôžete to pochopiť a tak je to správne.