nadnoduse

Zdá sa vám, že svet aj ľudia sú v dnešnej dobe oveľa horší, zákernejší, bezohľadnejší….ako kedysi? Nadávate na dnešnú dobu, stále šomrete, že svet sa rúti do záhuby a všade vidíte len zlobu? Vravíte, že svet je zlý? Ľudia sú zlí?

Nuž, každý vidí, aj priťahuje presne to, čo nosí  hlboko v srdci. Svet nie je zlý. Aspoň ten môj. Nie, jazvy na srdci aj na duši sa nezahojili. Sú jazvy, ktoré budú hnisať vždy, to však neznamená, že svet je zlý. Ani ľudia v ňom zlí nie sú. To len bolesť, zrada, sklamanie…..nám dávajú čiernu pásku cez oči, aj cez srdce.
Asi si poviete, že som sa načisto zbláznila, keď nevidím, čo sa tu dnes deje. Nebudem sa hádať. Možno áno, možno nie, no skôr ako ma vyhlásite za blázna, poďte sa spolu so mnou na to pozrieť.
Ten, kto čítal aspoň jeden historický román, prípadne videl film, si musel všimnúť aká bola vtedy doba. Verejné popravy, kde davy burácali nadšením, verejné pranierovania, inkvizície a ich lovy na bosorky, neľudské mučenia, nezmyselné vojny, sexuálne zhýralstvá, incesty, pedofílie, milenky a milenci, súboje na život a na smrť, vykorisťovanie, otrokárstvo… Takýchto zverstiev by som mohla menovať ešte mnoho. Preto sa pýtam, v čom sme oveľa horší ako história našich predkov? Netvrdím, že zlo neexistuje. Vždy bolo aj bude. Musí. Inak by sme si nevážili nič z toho dobrého. Rovnováha je nesmierne dôležitá, pretože v nerovnováhe by celý svet spadol na hlavu.

Svet nie je zlý. Je presne taký, aký ho chceme, alebo dokážeme vidieť.
Po ťažkých a tragických rokoch môjho života som dlho videla svet len a len v čiernych farbách. Vnímala som ho presne tak, ako som písala v úvode. Neznesiteľná bolesť mi oči aj srdce prelepili čiernou páskou, až som mnohokrát strácala chuť žiť. Ľudia odo mňa väčšinou bočili, aby som ich svojim smútkom nenakazila a ja som sa cítila ešte horšie. No vďaka mojej úžasnej dcérke a pár priateľov som toto obdobie prežila. Avšak, až keď som opäť dokázala otvoriť svoje srdce, začalo do mojej tmy prenikať svetlo. S každým jedným žiarivým zábleskom sa môj temný svet začal pomaly meniť. A začali sa meniť aj ľudia v ňom. Odrazu sa v mojom živote začali zjavovať úplne cudzí ľudia núkajúc mi svoje srdce na dlani. Len tak, celkom nezištne. A stále ich pribúda. Tak som si začala klásť otázky :
“ Kde boli doteraz? Ako to, že som ich nestretla skôr? “ .
Konečne som pochopila základnú, pre spokojný život, nesmierne dôležitú vec:
“ Svet nie je zlý. Je presne taký, aké je naše vnútro. To, čo nosíme v srdci, určuje ako svet vidíme. Ani ľudia nie sú zlí. Sú len zranení, sklamaní, zlomení, oklamaní, uzamknutí vo vlastných trápeniach. Nuž a sila magnetizmu ( jednoduchý fyzikálny zákon ) nám do života priťahuje presne takých ľudí, aké je naše vlastné vyžarovanie.
Týmto chcem povedať nie len to, že svet je stále nádherný a ľudia sú stále ľuďmi so srdiečkom na dlani, ale tiež chcem vyjadriť úprimnú a hlbokú vďaku všetkým tým, ktorí robia môj svet nádherným miestom pre život.

P.S. : Áno viem, stále je tu dobro aj zlo a tak je to správne. Inak by sme si všetko to dobré a krásne ani trochu nevážili. Rovnováha musí byť, ale je len na nás, aký bude ten NÁŠ svet. Vždy máme slobodnú voľbu.
Netreba však zabúdať na to, že čo človek dáva, to sa mu vracia späť ako bumerang. Či už dobré alebo zlé.