Dnes mi je už až na smiech,
akí sme my ľudia naivní,
keď si myslíme,
že nám odpovede pošuškáš do uška,
tak ako si milenci šepocú vrúcne vyznania,
a keď Ťa viníme za všetko to nešťastie,
za ktoré nemôže nikto iný
ako Človek a jeho chtíč po moci,
sláve,
mamone,
keď kolenačky prosíme,
aby si za nás vyriešil všetko to,
čo sme napáchali my sami.
Našťastie, ja už viem,
prečo si ma neťahal z bahna,
nedvíhal z prachu,
neosušil každú moju slzu.
Už viem, prečo si ma nechal ležať na dne
bez kúska viery,
nádeje,
bez chuti žiť.
Dnes už viem, že jedine Ja,
Ja sama,
som mohla nájsť v sebe Teba,
tvoju vieru,
nádej
a silu.
Už viem, že jedine ja,
Ja sama,
zodpovedám za svoj život,
cestu,
vieru,
šťastie
i nešťastie,
pretože si mi dal slobodnú vôľu,
milujúce srdce
a dušu, ktorá prebýva v mojom tele,
aby sa raz oprostila od ľudských nerestí,
no teraz,
teraz ešte musí rásť,
cez slzy,
cez bolesť,
cez nešťastia svoje i cudzie,
pretože len vtedy,
keď si život odžije z každej strany,
pochopí hlboké pravdy,
ukryté pod pokrievkou ľudskej povrchnosti.
Už viem, že jedine Ja,
Ja sama,
môžem vypustiť poslednú moju slzu,
aby sa vytvoril priestor pre úsmev.
Jedine Ja,
Ja sama,
môžem vyliečiť moju chorú dušu,
ktorá zošalela pod ťarchou života.
Jedine Ja,
Ja sama,
sa môžem naučiť milovať
Seba,
Teba,
Život
aj všetko živé a neživé,
aby som konečne našla pokoj a pokoru,
bez ktorých sa tu hráme na bohov.
Už viem, že jedine Ja,
Ja sama,
môžem opäť začať
Žiť.
Celá debata | RSS tejto debaty