nadnoduse

Otvor mi dušu

a ja ti do nej vložím kúsok tej mojej,

nech vieš akú má príchuť.

Pozvi ma dnu

a zacítiš jej vôňu,

budeš ju môcť celú do seba vdýchnuť.

Budeš si ma môcť prečítať

celučičkú, celú,

rozochvenú, bázlivú,

milujúcu,smelú.

Otvor mi dušu svoju,

nech viem,

ako práve tá tvoja chutí,

akú má vôňu

ráno po vzlietnutí

keď rozospatými očami

hľadí do nového dňa.

Chcem cítiť celým telom,

že je v nej navždy vyhradené miesto

len a len pre mňa.

Nie, nehovor nič

veď slová sú len slová,

radšej ma dušou svojou jemne objímaj

zas a znova,

vdychujme spolu

ráno, cez deň, v noci

všetku tú krehkú krásu,

čo má nás pevne v moci,

Nehovorme nič

len ticho, bez slov, mlčky

pri mihotavom svetle zapálenej sviečky

vdychujme vôňu našich krehkých duší.