nadnoduse

Zvláštne ako začnú veci do seba zapadať, keď sa človek rozhodne zmeniť svoj život. Odrazu má všetko zmysel a svoje miesto. V Banskej Bystrici sme s dcérou prežili tri roky. Boli ťažké a krásne zároveň. V tom čase to bolo pre nás jediné správne riešenie. Po rozvode a synovej smrti sme sa s dcérou priam bytostne potrebovali. Ona však bola na internáte v Bystrici a ja v […]

Prečo mi núkaš rozhrešenie? Veď netušíš kam moja cesta vedie, či nenapácham ešte hriechov veľa. Hoc darmo by som byť svätou chcela, aj ja som len obyčajný človek. Radšej ma k vedomiu doveď, k poznaniu toho, čo vidieť nemôžeme. Vyzraď mi tajomstvá matky Zeme aj večnosti, tam kdesi v nebesiach. Povedz, z čoho vzniká strach, ľudská závisť, zloba, […]

Vyhádzať jedlo do smetí, lebo ostalo! Koľko z nás ešte v nás ostalo, keď odpisy sú viac ako ľudia? Keď mamony sa v nás budia, veď čo ak bude mať sused viac? A všetci hľadíme na mesiac s vierou, že robíme, čo je v našej moci, a pritom aj o pol noci vyhodíme chlebík do smetí. A koľko detí by zaň aj život dalo. No pre nás je to hriešne málo, priveľmi malá obeta . […]

A mŕtvi mlčia. Kiežby mohli hovoriť o vencoch z umeliny, keď sypali na nich hrudy hliny tí, ktorí im kopali hrob zaživa. A sviečky horia na deň zosnulých. Sú ich plné cintoríny, väčšinou pre naše viny, či pre oči susedov. Bože, kam si nás to doviedol? A mŕtvi mlčia. Kiežby mohli hovoriť, že lepšie je mať holú riť s čistým štítom pri hrobe, že bez lásky nikdy […]

A Boh mlčí. Už naše rany nepočíta, keď je v nás chlípna túžba skrytá po moci a mamone. Keď viera, ponorená do vane dusí sa bahnom z našich nôh. Nie, už nad nami nebdie ani Boh. Už len mlčí so slzou na líci. Už nekáže, neprosí, nekričí, len tupo hľadí do zeme na to ako hynieme vo vlastnej zášti, ničote kde brat bratovi hlavu stína. A Boh mlčí. No je to len naša […]

Len z dola sa dá stúpať hore zbavený všetkých ľudských pých. Cestou uvidieť šíre more našich sŕdc zlobou zjazvených. Len z dola sa dá hľadať cesta, ktorá dá zmysel životu, odhalí srdcu skryté miesta, z očí odstráni slepotu. Len z dola sa dá začať znova, keď nehrozí už voľný pád. Vnímať tú krásu dookola a ego v bahne zanechať. Nie je hriech padnúť do […]

Vezmi ma, prosím, domov, pane, do môjho srdca, ktoré si mi dal, nech vo mne opäť viera vzplanie, že v sebe nájdem vysnívaný raj. Ukáž mi, prosím, cestu, pane, nech sa niekde cestou nestratím. Nech do plachiet mi nový vietor vanie, zbavený hriechov, starých vín. Otvor, prosím, moje dlane, pane, nech svoju dušu objímem, keď sama v sebe, celkom na dne s radosťou privítam nový […]

Hlavne už nepíš, veď Boh nečíta tvoje riadky, len tvoju dušu, skutky, úmysly. Život je veru príliš krátky na v slovách skryté nezmysly. Vykašli sa už na argumenty, nenechaj svoje ego rásť, veď aj tak to vieš iba ty, že vzácnejší je samorast. Nebuď ovcou, čo hlavu skláňa k zemi, pre kúsok trávy zelenej, radšej ostaň v tomto svete nemý a vo vlastnom tichu pookrej. […]

Smútok mi kreslí slzy na duši s ľahkosťou vtáčieho pierka v povetrí, akoby o nič nešlo. Akoby to ani nebola moja duša, čo po stýkrát žiť znovu skúša, akoby som bola všetkým ukradnutá. Nie, neumieram každý deň. Len občas. Vtedy, keď sa zo mňa začne, ako rozbúrené vody riek, vylievať všetka bolesť, ktorú už duša neunesie. Slzy v slovách začnú stekať na […]

Nesledujem politiku. Všetky tie klamstvá, podvody, špinavosti, osočovania…ma oberajú o energiu, ktorú radšej venujem svojim blízkym. To však neznamená, že mi je osud slovákov, a teda aj môj, ľahostajný. Komu však veriť, keď na každého ktosi vždy vyhrabe nejakú špinu? Kto nemá za ušami a kto zo slovákov by sa pri koryte zaujímal v prvom rade o blaho svojho ľudu? […]